Cookie Consent by Free Privacy Policy Generator
Folklorfest.sk : podujatia na voľný čas
Tipy na víkend

Fizolňový deň Kynceľová 2015 - 9. ročník a 580. výročie prvej písomnej zmienky

Fizolňový deň Kynceľová 2015 - 9. ročník a 580. výročie prvej písomnej zmienky
Termín: 25.07.2015
Téma: DNI OBCE a MESTA | VARENIE a PEČENIE DOBRôT
Miesto konania: Kynceľová (SR - Banskobystrický kraj)
Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web: www.kyncelova.sk

Popis

Pozývame Vás na

oslavy 580. výročia prvej písomnej zmienky a Súťaž vo varení jedál z fazule o Pohár starostky obce Kynceľová

9. ročník "Fizolňový deň"
a
4. ročník súťaže "Krájanie cibule"

Oslavy sa uskutočnia pri Rotunde - zvonici.

Obec vznikla asi v 13. storočí ako poddanská obec na banskobystrickom mestskom teritóriu s názvom Kunzelfalva. Prvá písomná zmienka je z novembra roku 1435, v súvislosti so sporom zemanov "Sásovských" a "Kynceľovských", ktorý riešil kráľ Žigmund.

Prvá historická zmienka sa datuje od roku 1435 pod názvom Kunczelfalva. Postupne sa názov obce menil na 1489 Kunczldorf, Kinczeldorf; 1680 Kinczelowa; 1808 Kyncelowa; maďarsky Göncölfalva až po dnešný názov Kynceľová. Obec vznikla ako poddanská obec v 13. storočí na banskobystrickom mestskom teritóriu. V rokoch 1496-1526 patrila Thurzovcom, potom mestu Banská Bystrica. V roku 1828 mala 14 domov a 107 obyvateľov. Popri poľnohospodárstve sa v 18.-20.storočí obyvatelia zaoberali povozníctvom. Začiatkom 20. storočia boli známi ako tesári a murári. V roku 1962 sa poľnohospodári zlúčili so Sásovou, Rúdlovou a Zvolenskými Nemcami. Neskôr bola mestskou časťou Banskej Bystrice. Dnešná Kynceľová je samostatná obec so svojou samosprávou,

Kynceľová leží neďaleko Banskej Bystrice. Banská Bystrica bola v poradí piatym mestom, ktoré dostalo v 13. storočí privilégiá od panovníka. Kráľ povolil ťažiť zlato, striebro a všetky ostatné kovy, a to na celom území zvolenskej stolice. 14. storočie naplnilo dejiny mesta ďalším rozvojom baníctva, hutníctva a inými aktivitami. Základnou banskou slobodou bolo právo vyhľadávať a potom dobývať rudu a spracovávať ju na kov. Baníci a hutníci boli svojim spôsobom slobodní ľudia, oslobodení od daní, vojenských povinností a poddanských robôt a mali právo voľne sa sťahovať. V tomto storočí popri ťažbe zlata a striebra výrazne stúpla ťažba medených rúd na lokalitách neďaleko mesta. Banská Bystrica postupne získavala epiteton medené mesto (zlatá Kremnica a strieborná Banská Štiavnica).

Už v tomto storočí patrila Banská Bystrica medzi hlavné strediská remesiel. Do mesta sa sťahovali remeselníci, ktorí zabezpečovali potreby baníkov a ťažiarov. Odrazu sa ukázal problém so zásobovaním takéhoto množstva ľudí jedlom. Preto panovník udelil privilégiá Kynceľovej a ďalším obciam Pod Panským Dielom s podmienkou, že budú baníkov, remeselníkov a všetkých ľudí žijúcich v meste a okolí zásobovať potravinami. Vtedy nastal rozvoj poľnohospodárstva a gazdovstva aj v Kynceľovej. Tu má korene aj obecný erb. V striebornom štíte vysoké zelené trojvršie preložené zo spodného okraja štítu vyrastajúcimi troma veľkými zlatými klasmi na listnatých steblách. Nový erb, kde trojvršie symbolizuje miestne vrchy - Malý, Panský a Selecký diel, klasy ilustrujú zdroj obživy obyvateľov obce. Toto obdobie zanechalo stopy i v prezývkach, ako napr. do Gazdov.

V 20. storočí časť obyvateľov Kynceľovej sa vyznačovala murárskou zručnosťou. Svedčia o tom i prezývky Palierik, do Palierov (v dnešnej terminológii je to stavebný dozor). Podieľali sa na výstavbe Národného domu v Banskej Bystrici, budovaní Budapešti, ale svojou zručnosťou sa uplatnili i v ďalekej Argentíne v meste Mendoza pod juhoamerickým pohorím Andy.

V roku 1828 mala 14 domov a 107 obyvateľov. Popri poľnohospodárstve sa v 18. - 20. storočí zaoberali povozníctvom. V roku 1840 bola založená cirkevná evanjelická a.v. Škola, do ktorej chodili žiaci z obcí Nemce, Selce, Senica a Majer. Do školy sem chodil aj známy herec a režisér Paľo Bielik (predstaviteľ Jánošíka), ktorý tu mal svoje prvé divadelné vystúpenia a v tejto škole hrával ochotnícke divadlo. Dnes sa v budove školy nachádza Obecný úrad.

Obec leží v strednej časti podcelku Bystrického podolia na úpätí Nízkych Tatier v nadmorskej výške od 360 do 450 m n. m. Patrí do klastra Pod Panským Dielom, čo je vrch vypínajúci sa nad obcami patriacimi do spomenutého klastra. Kynceľová je jednou z nástupných obcí do rekreačnej oblasti Šachtičky. Obec je poprepájaná s inými obcami cyklotrasami a turistickými chodníkmi.

Zaujímavá je Zvonica - postavená v roku 1870, ktorá je dodnes funkčná. Najstarším domom v obci s ľudovou architektúrou je dom č. 42 z roku 1913. V roku 2011 vďaka finančnému daru kynceľovského rodáka pána Jána Bielika bola vybudovaná ďaľšia dominanta obce Rotunda.

Každoročne sa od roku 2006 v tejto obci neďaleko Banskej Bystrice koná Fizolňový deň. Je to súťaž vo varení fazule Fizolňový deň (miestnym názvoslovým fizolne) a pribudla k tom aj Súťaž v krájaní cibule. Súťaži sa o PUTOVNÝ POHÁR STAROSTKY OBCE.

Vo fizolňovici sa vyvarí mäso surové i údené, klobásky, rebierka atď. Mäso sa po uvarení vyberie a sólo konzumuje. Fizolňovica je potom perfektný vývar plný dobrôt v ktorom pláva "fizolňa" a zemiačiky. Lahôdka. Fizolňa = Fazuľa, je dôležitým zdrojom bielkovín, provitamínu A, obsahuje značné množstvo draslíka (1260 mg) a iné minerály. Látka glykokinín pomáha znižovať obsah cukru krvi, preto je vhodná na liečebnú diétu aj bežnú konzumáciu pre diabetikov. Pomáha aj pri chorobách cievneho a srdcového systému a preventívne pôsobí proti rakovine hrubého čreva.

Cibuľa lieči ľudí tisíce rokov Liečivé účinky cibule poznajú ľudia oddávna. Táto rastlina ničí choroboplodné zárodky a pomáha bojovať proti chorobám, ktoré dnes nazývame civilizačné. Cibuľu majú ľudia na jedálnom lístku už 5000 rokov. Konzumuje sa v rôznych podobách – surová, varená, pečená i smažená. Pre svoju močopudnosť bola odjakživa liekom na obličky a močový mechúr. Cibuľa však má aj ďalšie pozitívne účinky na ľudský organizmus: znižuje vysoký krvný tlak a hladinu cukru v krvi, bráni vzniku krvných zrazenín, vzhľadom na značný obsah zinku pôsobí pozitívne na stav prostaty a pomáha liečiť rôzne opuchy. Surová cibuľa má fytoncídne účinky (ničí choroboplodné zárodky a dokáže zastaviť rast niektorých baktérií a mikroorganizmov), potláča plynatosť a zápchu. Vzhľadom na obsah síry, kremíka a zinku vplýva veľmi dobre na rast vlasov a pevnosť nechtov. Radíme: – Nepodceňujte sušenú cibuľu, obsah vitamínov je v nej vyšší ako v čerstvej cibuli. – Cibuľu nikdy nekrájajte do zásoby; po 12 hodinách je rozkrojená cibuľa toxická!
Slávka Vlčková, Zdravá výživa,Pravda.sk

Odporúčame

FIZOLŇOVÝ DEŇ 2011
Kliknutím na obrázok sa obrázok zväčší FIZOLŇOVÝ DEŇ 2011 Víťazné družstvo 2011

6. Fizolňový deň a 1. ročník súťaže v krájaní cibule
Kliknutiami na obrázky sa obrázky zväčšia

Kynceľová
Kliknutím na obrázok sa obrázok zväčší FIZOLŇOVÝ DEŇ Vďaka finančnému daru kynceľovského rodáka pána Jána Bielika bola vybudovaná táto stavba.

Fizolňový deň 2011
FIZOLŇOVÝ DEŇ 2011 Kliknutím na obrázok sa obrázok zväčší

Fizolňový deň 2011
FIZOLŇOVÝ DEŇ 2011 Kliknutím na obrázok sa obrázok zväčší

Fizolňový deň 2011
FIZOLŇOVÝ DEŇ 2011 Kliknutím na obrázok sa obrázok zväčší

FIZOLŇOVÝ DEŇ 2010
Kliknutím na obrázok sa obrázok zväčší Fizolňový deň 2010

FIZOLŇOVÝ DEŇ 2010
Kliknutím na obrázok sa obrázok zväčší Fizolňový deň 2010

FIZOLŇOVÝ DEŇ 2010
Kliknutím na obrázok sa obrázok zväčší Fizolňový deň 2010

FIZOLŇOVÝ DEŇ 2010
Kliknutím na obrázok sa obrázok zväčší Fizolňový deň 2010

FIZOLŇOVÝ DEŇ 2010
Kliknutím na obrázok sa obrázok zväčší Fizolňový deň 2010

FIZOLŇOVÝ DEŇ 2010
Kliknutím na obrázok sa obrázok zväčší Fizolňový deň 2010

FIZOLŇOVÝ DEŇ
Kliknutím na obrázok sa obrázok zväčší Fizolňový deň 2010

Copyright © 2011 – 2024 | Folklorfest.sk | Vlastník práv doc. Ján Styk - Institut | Všetky práva vyhradené
Údaje o prevádzkovateľovi | Obchodné podmienky | Manuál a pokyny | Nastavenia cookies