Folklorfest.sk : podujatia na voľný čas
Tipy na víkend

Folklórna skupina KÝČERA 2013 - 80. výročie založenia

Folklórna skupina KÝČERA 2013 - 80. výročie založenia
Termín: 22.11.2013 - 23.11.2013
Téma: KULTÚRA
Miesto konania: Čierny Balog (SR - Banskobystrický kraj)
Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web: www.ciernybalog.sk
Ďalšie informácie: Tel.: +421 48 619 14 11 , Mail: rosikova.mirka@gmail.com

Popis

Folklórna skupina KÝČERA 2013 - 80. výročie založenia

Katarínske dni Čiernobalockej kultúry 2013

V týchto dňoch bude Folklórna skupina Kýčera oslavovať krásne výročie - 80 rokov od založenia - to bude v piatok a v sobotu 22.-23.11.2013.

Vznik folklórnej skupiny Kýčera iniciovala Matica slovenská v roku 1933 a jej zakladateľom bol p.Gajdoš - miestny učitel’. V roku 1935 vystupovali na Hradčanoch, kde ich prijal prezident Beneš a v roku 1946 na Devíne – Slovenské dni ...
Skupina systematicky začala pracovat’ v roku 1968 pod vedením Slavomíra Auxta.
Pravidelne účinkovala na rôznych podujatiach obce ako i na významných folklórnych festivaloch – Východná, Detva, Strážnica, Heľpa. Zúčastnila sa na celoštátnych prehliadkach folklórnych skupín v Žiline – NOSITELIA TRADÍCIÍ v rokoch 1988, 1991, 1994, 2003. Vystupovala aj v zahraničí - Juhoslávia 1988, 1992, Maďarsko 1991, 1992, 1993, Francúzsko 1994, Anglicko 1996.
Kolektív folklórnej skupiny tvoria zástupcovia všetkých vekových kategórií, ktorým učarila krása l’udovej piesne a tanca. Vo svojom voľnom čase sa venujú hľadaniu a uchovávaniu folklórnych tradícií ľudu od Čierneho Hrona. S folklórnou skupinou od roku 1968 spolupracovala ľudová hudba Júliusa Bartoša – Šuka, ktorá s nimi znášala všetky starosti i radosti. Teraz ich žezlo prebrala ľudová hudba Kalo-parno (čierno-bieli).
Do kmeňového repertoára skupiny patria v súčasnej dobe zvykoslovné pásma a tance: Vrchovô, Odzemok, Koleso, Zbojník, Fašang, Tance mladých, Medved’ku, Svadba, Rátung.
Od roku 1989 folklórna skupina pracuje pod vedením Pavla Ťažkého a Pavla Štulrajtera.

V súčasnosti (od 1.3.2004) je folklórna skupina neziskovou organizáciou a jej riaditeľom sa stal Pavol Štulrajter. Od apríla 2007 je riaditeľkou Miroslava Rosíková.

Obec Čierny Balog patrí k tým obciam, kde folklór nestráca svoju hodnotu. Veď folklór neznamená len minulosť. Veď slovo „folklore“ je v preklade v klasicom britskom význame slova „vedomosti ľudu“. Folklór a kultúrne tradície už nie sú len voľnočasovou zábavou, ale je v nich kapitál, ktorý sa pri šikovnom zaobchádzaní dá ekonomicky využiť, ale pri zanedbaní aj premárniť. Veľa závisí od sociálneho zázemia, ktoré s ním manipuluje. Patria doň aj nositelia folklóru. V obci Čierny Balog sú tými „hlavnými“ nositeľmi práve členovia Folklórnej skupiny Kýčera.

Je to zoskupenie ľudí so spoločným záujmom od 15.-teho roku až do 70 rokov.

Práve oni sa snažia uchovávať a prezentovať ľudové tradície a zvyklosti a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.


Kýčera to je nielen názov vrchu !!!

V tomto roku 2013 si pripomenieme 80 rokov od doby, keď Matica Slovenská iniciovala v obci Čierny Balog vznik Národopisnej krojovanej družiny, z ktorej sa vyprofilovala Folklórna skupina Kýčera. Už celé generácie ľudových tanečníkov, spevákov, hudobníkov, rozprávačov... sa
venujú vyhľadávaniu, uchovávaniu a šíreniu tradícií ľudu od Čierneho Hrona. Za celý čas trvania preslávili svoju obec nielen po celom Slovensku, ale aj v zahraničí.

Folklórna skupina našla pre svoj názov inšpiráciu v hlbokých čiernobalockých horách, kde vrch Kýčera (1 025 m.n.m.) obrazne, ako mladucha sa snúbi so svojim vyvoleným, oproti sa vypínajúcim mohutným Klenovským Veprom (1338 m.n.m). Významná tu bola zrejme aj skutočnosť, že samotný vrch Kýčera a priľahlá lúka so súvislým trávnatým porastom, bola v minulosti miestom, kde sa každé leto stretali najmä mladí ľudia pri spoločnej práci - kosení a hrabaní, ale aj zábave po ťažkej celodennej robote. Najlepšie to snáď vystihuje nimi zložená melodická trávnica - Kýčera, Kýčera daj bože večera, aby bolo skorej ako bolo včera..., ktorá sa ako spoločná prosba na oddych, každý deň, ťahavým echom ozývala v okolitých rozľahlých horách.

K nastávajúcemu jubileu Folklórnej skupine Kýčera, som sa ako rodák rozhodol prispieť tým, že sa pokúsim urobiť ľudovú etymológiu - pravdepodobný pôvod a výklad názvu Kýčera.

Kýčera-y, Kýčer-a, - význam názvu je totožný. Rozdiel je daný nárečím. V zemepisnom atlase ich nájdeme predovšetkým ako názvy vrchov po celom Slovensku. Najviac ich je v rozsiahlej horskej skupine Malej Fatry, s najvyšším vrchom Hnilická Kýčera (1 218 m.n.m.). Tvar a trávnatý porast týchto charakteristických vrchov zrejme inšpiroval nielen na Čiernom Balogu, ale do svojho názvu si ho dali aj ďalšie folklórne skupiny a súbory na Slovensku.

Pri skúmaní pôvodu a výkladu názvu začnem knihou Zuzky Zgurišky - Kopaničiari, vydal Slov. spisovateľ 1976. Ide o výber poviedok z Myjavských kopaníc. Spisovateľka na strane 182 napísala: „ pri kopaničke neďaleko Turanských hôr vypínajú sa ostré, nízkou trávou obrastené
kýčery “.

Podľa Dr. Štefan peciar a kol. - Slovník Slovenského jazyka, Bratislava vydavateľstvo SAV 1959 - 1968 definuje výrazy Kýčera a Kýčer - ako strmý pustý vrch.

V ďalšom výklade využijem informácie získané na internete vo februári 2011. Z http://mariangrebac.blog.sme.sk/ stručne vyberám. V roku 1474 Matej Korvín vydal privilégium tak zvaného valaského práva. Na základe neho začali Oravu osídľovať kočovní valaskí pastieri z južných a východných Karpát, najmä rumunského Sedmohradska / Transylvánske Alpy / a Valaska. Oslovilo ich privilégium, ktoré im zaručovalo, že na lehotu 20 rokov budú oslobodení od všetkých poddanských povinností, včetne platenia daní. Valasi / valaši / boli vynikajúco organizovaní, mali vlastnú samosprávu na čele s vojvodom, ktorí predsedal valaskému súdu a bol prostredníkom medzi pastiermi a zemepánom. Pretože sa so svojimi stádami pohybovali v ľudoprázdnych priestoroch mohli na ochranu seba a svojho majetku / stád / nosiť zbraň. Boli to ľudia slobodní. Z Oravy sa postupne rozchádzali po celom Slovensku. So sebou priniesli a šírili
novú organizáciu / salaše - salašnícky spôsob pasenia stád /, technologické postupy salašníckej výroby, salašnícku terminológiu, ktorú odovzdávali slovenčine - koliba, geleta, bryndza, strunga, cap a najmä horopisné názvy.

Z nich Kýčera a Kikula sú strmé mierne zašpicatené vrchy. Grúne a Beskydy zas guľovito zaoblené...

K sťahovaniu a trvalému usadzovaniu sa valaského obyvateľstva po Slovensku prispeli predovšetkým zemepáni a majitelia väčších panstiev, ktorí v ňom videli zdroj ďalších príjmov a to z chovu / pasenia / stád dobytka a oviec na dosiaľ nevyužitých, ľudoprázdnych miestach.
Do regiónu Horehronie preniká Valaská kolonizácia v súvislosti so vznikom obce Valaská na území ľupčianskeho panstva - viď Július Alberty a kol. - Monografia obce Valaská, vydalo štúdio Harmony s.r.o. Banská Bystrica v roku 2002. Podľa tohto zdroja strana 24, 25 sa v písomnom prameni z roku 1535 objavuje názov novovznikajúceho osídlenia Walachos Dorf / 2 Valasšká dedina /, ktorá pozostávala z poddaného roľníckeho obyvateľstva Bauern a Walachen / valachov /, tj. osadníkov na valaskom práve, chovajúcich ovce salašníckym spôsobom. Keď počet
valachov v dedine narastal, okolité obyvateľstvo nimi obývanú osadu začalo nazývať Valaskou. Podľa novej monografie Peter Kováčik, Ladislav Ťažký a kol. – Čierny Balog, vydavateľstvo Forza 2003 - tretia časť História, sa k tomuto obdobiu uvádza: „ Údolie Čierneho Hrona bolo pokryté obrovskými pralesmi až do 15. storočia a ľudoprázdne. Tvorilo doménu uhorských kráľov, ktorí tam so svojimi družinami pri poľovačkách občas zavítali zo Zvolenského hradu. Od konca XV. storočia pre veľkú vzdialenosť od sídelného Budína uhorskí panovníci obmedzovali návštevy tohto územia. To využili valaskí pastieri najmä z ľupčianskeho panstva a začali prenikať do týchto končín so svojimi stádami oviec a kôz. Za účelom získania pastiev pre svoje stáda, vypaľovali a ničili dovtedy nedotknuté pralesy.

Valaskému ničivému hospodáreniu v hornej časti Čierneho Hrona urobil koniec kráľovský erár vo Viedni roku 1545, keď prevzal krachujúce banskobystrické mediarske podniky do
vlastného obhospodarovania. Súčasne zakladá Kráľovskú banskú komoru, ktorej podriaďuje kráľovské lesy v oblasti Horehronia. Do hornej časti údolia Čierneho Hrona priviedol skúsených nemeckých odborníkov z alpských krajín, ktorí mali skúsenosti so stavbami vodných diel pre ťažbu a splavovanie dreva do Banskej Bystrice. Prví drevárski majstri v XVI. storočí boli bez výnimky Nemci, ktorí si najímali slovenských robotníkov zo všetkých okolitých strán. 11. júna 1607 je prvá oficiálna zmienka o existencii drevorubačskej osady Krám, miesta trvalého osídlenia na
území dnešnej obce Čierny Balog. Lesná správa Krám bola východzia základňa osídľovania. Drevorubači a uhliari si tu uskladňovali potraviny a dostávali potrebné náradie pre prácu. Všetko ostatné je popísané v novej Monografii Čierny Balog. Z uvedeného vyplýva - prechodná kolonizácia Rumunských valachov v údolí Čierneho Hrona predchádzala trvalú Nemeckú drevorubačskú kolonizáciu temer o 100 rokov. Tento čas využívali valaskí pastieri a so stádami oviec a kôz prenikali až do ľudoprázdneho územia k prameňom Čierneho Hrona / dnešný chotár obce Čierny Balog /.

Takto ako prví dostali príležitosť orientačne pomenovať niektoré vrchy a doliny. Medzi nimi aj ten pre nich charakteristický vrch, ktorý tvarom a trávnatým porastom napĺňal obsah pojmu Kýčera, z ich pôvodnej rumunskej vlasti. Podobne rumuskí valašskí pastieri v dolinách Čierneho Hrona pomenovali grúňmi - vrchy guľovito zaoblené. V dnešnom rozsiahlom chotári Čierneho Balogu je niekoľko vrchov a horských hrebeňov s týmto pomenovaním - Kýčerný grúň, ale aj Molčanov, Široký, Dlhý, Prostredný, Obrubovánsky, Korytársky, a Pomyvačný grúň. Za Dlhým grúňom…

S názvom Kýčera sú pomenované vrchy na Slovensku:
* v Bielych Karpatoch nad Zubákom ( 828 m.n.m.)
* v Kysuckej vrchovine nad osadou Veľký potok ( 1005 m.n.m.)
* v Kysuckej vrchovine nad Novou Bystricou ( 923 m.n.m.)
* v Kysuckej vrchovine nad bývalou Riečnicou ( 974 m.n.m.)
* v Laboreckej vrchovine nad Medzilaborcami ( 540 m.n.m.)
* v Malej Fatre nad Kláštorom pod Znievom ( 1096 m.n.m.)
* v Malej Fatre nad Rajeckou lesnou ( 1166 m.n.m.)
* v Malej Fatre nad Fačkovom ( 920 m.n.m.)
* v Ondavskej vrchovine nad Ciglou ( 505 m.n.m.)
*v Podbeskydskej vrchovine nad Zakamenným ( 944 m.n.m.)
* vo Veporských vrchoch - chotár obce Čierny Balog ( 1 025 m.n.m.)
* východne od Klenovského Vepra, v chotári obce Klenovec ( 805 m.n.m.).
* Hnilická Kýčera, vrch ( 1 218 m.n.m.) v Malej Fatre
* Veľká Kýčera, vrch ( 966 m.n.m.) v Spišskej Magure 3
* Vrch Kýčerka ( 1050 m.n.m.) v Kysuckej vrchovine
* Tri vršky Kýčer týčíace sa nad Turou Lúkov / dnes metská časť Myjavy
Potok na 0rave - prítok Bielej Oravy
Miestna časť obce Zakamenné, osada mesta Čadca, osada obce Zákopčie

Folklórne skupiny
- Kýčera v Čiernom Balogu. Má 50 členov. Organ. vedúca Miroslava Rosíková
Skupina založená v roku 1933. Toho roku 2013 oslávi 80 rokov.
FSk. Malá Kýčera má 20 členov. Viď http://www.ciernybalog.sk/kycera
- Kýčer v Turej lúke / dnes mestská časť Myjavy /. Má 28 členov. Organ. vedúci Ján Belanský. Skupina založená v roku 1950-63 rokov. Viď www.kycer.sk
- Dedinská folklórna skupina Kýčera zo Zázrivej. Má 14 členov. Vedúca Eva Kostrošová. Skupina založená v roku 1993 a 19 rokov. Viď http://obeczazriva.sk/
- Kýčera a Detský FS Kýčerka v obci Ochodnica pri Kysuckom Novom meste Vedúca Anna Vavríková. Založený v roku 1972. Viď http://www.ochodnica.sk. Folklórny súbor / DSF - Dedinský folklórny súbor /
- Kýčera v obci Breza, ktorá sa rozprestiera na ľavom brehu rieky Biela Orava. Má 13 členov. Súbor pracuje od roku 2000 a 13 rokov. Viď http://www.breza.sk
Predchádzajúce riadky presvedčivo dokumentujú, že rumunskí valaskí pastieri zanechali od svojho príchodu po roku 1474 na Slovensku jasnú historickú stopu. Pasením svojich stád / ovieca dobytka / salašníckym spôsobom tj. stavaním valaských kolíb, salašov v neobývaných, ladom ležiacich lokalitách prispeli k začiatku ich využívania a následne k zakladaniu osád na základe Valaského práva.

Medzi valaské obce na Orave patria napríklad spomínaná obec Zázrivá založená 1556. Obce Rabča 1564, Breza pred rokom 1593, Rabčice 1612 na hornej Orave... /. Na Kysuciach
obec Ochodnica založená roku 1569, na budatínskom panstve v chotári Kysuckého Lieskovca. Na Horehroní obec Valaská podľa písomného prameňa z roku 1535. Aj v historickom popise
neďalekého Klenovca sa uvádza, že počas Valaskej kolonizácie prišli do obce valasi. Potvrdzuje to aj názov vrchov vrch Kýčera a Grúň /...atď.
Valachmi prinesené názvy salaš, koliba, valach, bača, geleta, črpák..., technologické postupy v salašníckej výrobe a z nich odvodené produkty ovčiarstva - bryndza, žinčica, oštiepok.. sa natrvalo udomácnili v našom slovenskom slovníku. Z ďalších rumunských ovčiarskych výrazov, ktoré patria dnes do užšieho - valaského slovníka napr. strunga / z rum. stronga / menšie ohradené
miesto pri košiari, kde sa na salaši doja ovce. Výraz redik voziť, redikať - (z rum. a ridica – zdvihnúť sa) tj. premiestňovať salaš s ovcami z jednej koliby do druhej, alebo sa s ovcami sťahovať
na nové pasienky. Prvý redik býval na jar po výhone „ na Juraja “ 24 apríla, keď pastieri odchádzali
z dediny s ovcami a s vozom naloženým salašným náradím na miesto prvého salaša. Posledný redik
bol v jeseni „ na Mitra ( Demetera ) „ 26 októbra , keď sa ovce vracali z paše na prezimovanie do
dediny. Salašnícke zvyky pri ukončení valaského roku zanechali tiež bohatú stopu, stali sa súčasťou
slovenského folklóru.
V 17. storočí bolo zrušené privilégium Valaského práva. Rumunskí valasi museli začať znášať všetky ťarchy ako ostatní poddaní, čím napokon definitívne splynuli so slovenským obyvateľstvom. Ako spomienka na ich príchod však natrvalo ostal v názvoch vrchov, lokalít a dnes aj názvoch folklórnych skupín a súborov, ktoré rozvíjajú aj ich príspevok do nášho kultúrneho bohatstva.

Brezno 01. január 2013
Spracoval Ing. Milan Kováčik

Copyright © 2011 – 2017 | Folklorfest.sk | Vlastník práv doc. Ján Styk - Institut | Všetky práva vyhradené
Údaje o prevádzkovateľovi | Obchodné podmienky | Manuál a pokyny