Paračky Zalužice 2014 - 3. ročník

Termín:	02.03.2014
Téma:	ĽUDOVÉ ZVYKY a TRADÍCIE
Miesto konania:	Zalužice (SR - Košický kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.zaluzice.sk

Popis

Paračky Zalužice 2014 - 3. ročník

Pozývame Vás na 3. PARAČKY do Domu kultúry pri Malozalužickej krčme o štvrtej hodine dňa 2.3.2014.

Prvé zmienky o existencii priadok (zvyk spoločného pradenia, spoločenská udalosť) na Slovensku siahajú do polovice 16. storočia, ale konkrétnejšie opisy sa objavujú až začiatkom 19. storočia. Priadky začínali už v novembri a trvali do fašiangov.

Priadky ženy ani nepovažovali za prácu, i keď ňou bola. „Mali sme obrovskú radosť, keď sme sa tak poschádzali. Každá si našla svoje miesto na sedenie a začali sme spriadať vlákno. Dievčatá i vydaté ženy priadli zvlášť.
Hovorilo sa, že „do kračuna dluha ňitka“ – sú dlhé večery. Keď prešli sviatky, priadlo sa ďalej až do polovice februára“, povedala nám Anna Surmová (91 ročná, Iňačovce).

Pani Katarína doplnila: „Schádzali sme sa medzi sedemnástou a osemnástou hodinou, keď už bolo po večeri a rozchádzali sme sa pred polnocou“. V jednej „kudzeľnej chiźi“ sa schádzali „dzivki“ a v ďalšej staršie ženy. Do „chiźi“ sa nanosilo drevo, aby sa ním mohlo zakúriť v piecke. Rozprávali sme sa, aj spievali, aby nám zišiel rýchlejšie čas“, a ešte dodala „so spriadaním bolo trápenie a potom tiež s tkaním plátna.“

V „kudzeľnej chiži“ sa dievky povykrúcali aj s „kudzeľami“, zaspievali a opäť sa pustili do práce. Neustále si popľúvali do prstov, lebo ich pálili od konopnej nitky. „Mlade dzivki sprjadaľi na kudzeľi abo vrecinku verchovče, ktore oee namotalo na motovidlo a zrobilo ś e z toho pradzeno a sprjadlo ś e kloče“, uviedla pani Katarína. Staršie ženy priadli vlákno na kolovrátku alebo na „kudzeľi“.

Poniektoré dievky odbehovali od „kudzeľi“ k dverám či oknu a vyzerali mládencov. Zavše, keď niekoho zbadali, pribehli späť a jedna z nich zvolala: „Dzivčata, podzme do karički!“. Medzitým sa mládenci poschádzali pri krčme a radili sa, ktorý dom navštívia. Dievčatá ich privítali veselou vravou a výskotom „parobci prišľi!“. Mládenci vychytili „dzivki“ do tanca a zabávali sa jedna radosť. Vytancované dievčence si posadali, a k nim aj ich vyvolení. „Jeden z mládencov sa pomaličky odkradol k dverám, aby otvoril „straškovi“. Ten sa zvykol prezliekať do kroja za dievku. Dievčatá výskali od strachu, skrývali sa za mládencov a tí ich pred ním ochraňovali“, povedala pani Jozefína (86 ročná, Staré). Potom, čo „strašok“ zhodil zo seba masku, prichádzala už gazdiná s koláčmi, pirohami, prevareným vínom a čajom. Rozprávali si medzi sebou žarty, strašidelné príbehy aj historky o tom, ako sa žilo voľakedy.

Neskôr poprichádzali z krčmy ženatí muži. Počas spevu ženy usilovne ďalej priadli. Jedna po druhej sa obzerala, ktorá viac napriadla. V „kudzeľnej chiźi“ mali mládenci a dievky príležitosť na nadväzovanie známosti. Takto vznikali aj mnohé manželstvá.

Spievali sme, tancovali, ale aj rozprávali staré príhody. Vtedy sme sa mali lepšie ako teraz, bolo nám veselo. Žiaľ, to všetko už pominulo. Po večeroch sme sa schádzali u tej ktorej susedky. zaspomínala pani Katarína Pľuchtová (83 ročná, Staré).
Zhovárala sa Martina Králiková.

A preto v obci Zalužice obnovujú tradíciu Paračiek a v roku 2014 to už budú tretie „obnovené“ Paračky.

Spracoval: Doc. Ing. Ján Styk, CSc.- www.folklorfest.sk, podľa článku Priadky z časopisu Medzi riekami 1/2011.