Chodenie s Luciou Kanianka 2014

Termín:	12.12.2014
Téma:	ĽUDOVÉ ZVYKY a TRADÍCIE
Miesto konania:	Kanianka (SR - Trenčiansky kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.kanianka.sk

Popis

Chodenie s Luciou

Chodenie s Luciou po obci – dodržiavanie starých zvykov
a tradícií.

Obec Kanianka, DK Kanianka a folklórna skupina Košovan

13. december – sviatok sv. Lucie, ktorý v minulosti sprevádzali bohaté zvyky, tradície a obyčaje, ktoré dnes už mnohí ani nepoznajú.

Svätá Lucia (* 284 Syrakúzy, † 304) bola jedna z katolíckych a pravoslávnych svätých. Uctievajú ju (ako jediného svätého) aj luteránski Švédi a Nóri. Je jednou z nemnohých historicky doložených mučeníčiek, ktorá zomrela pre svoju vieru. Stalo sa to 13. decembra roku 304. Uctieva sa dokázateľne od 5. storočia.

Je patrónkou slepých. Z legiend vyplýva, že svätá Lucia bola kresťankou, ale nútili ju, aby si vzala za manžela pohana, ktorému sa páčili jej krásne oči. Lucia si ich vylúpila a poslala mu ich aby sa nemusela za pohana vydať, za čo ju Panna Mária obdarila ešte krajšími očami. Pochádzala z dobre situovanej rodiny, ale rozdala svoj majetok i plánované svadobné veno chudobným. V Taliansku bol jej sviatok v stredoveku spojený so svetelným sprievodom. Vo Švédsku vystupuje Lucia ako nevesta svätica oblečená do dlhých bielych šiat. Bol to zároveň aj Sviatok svetiel symbolizujúci koniec dlhých nocí, ktorý mal navyše ožiariť cestu pred narodením Ježiška.

Napriek kresťanským legendám sa u nás verilo, že Lucia bola najväčšou bosorkou a 13. decembra sa v noci stretávajú všetky strigy. Preto je s týmto dňom spojených celý rad magických úkonov.

V ľudových tradíciách bola Lucia najväčšou zo všetkých bosoriek. Aj preto sa s týmto dňom spájalo množstvo praktík, ktoré mali pomôcť v boji so zlými silami. Tradícia, ktorá prišla zo Švédska a slávila sa 13.decembra. Symbolicky znamenala držanie nešťastia ďaleko od domu. Lucie boli oblečené v bielom a na tvári mali biely závoj. V jednej ruke mali kôš so sladkosťami a v druhej metličku z peria. Symbolicky bol vymetaný prach z domu. Najznámejším zvykom na sviatok svätej Lucie je chodenie bosoriek zahalených v bielych plachtách po chalupách, ktorých úlohou bolo vyhnať z gazdovských domov a dvorov strašidlá, zlých duchov, temné sily, choroby a trápenia.

V deň Sv. Lucie sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu, tiež sa nesmelo nič dávať ani požičiavať a určite by sme si mali pripraviť dostatok cesnaku a zjesť v predvečer Lucie, aby ochraňoval všetkých členov rodiny pred zlými silami.

A chlapci? Návšteva Lucií v chalupách bola pre nich výzvou, aby zistili, ktorá z dievčat v dedine je bosorka. Potrebovali k tomu vlastnoručne zhotovený drevený stolček. S jeho výrobou museli začať práve večer na sviatok svätej Lucie a potom každý deň niečo pridať tak, aby bol stolček hotový na Štedrý deň.

Na deň Lucie nesmeli chýbať ľúbostné čary. Jedna z tradícií sa zachovala dodnes. Dievčatá zrelé na vydaj v tento deň napísali na 12 papierikov mená možných ženíchov, ceduľky poskladali a zalepili. Potom každý deň až do štedrej večere jeden papierik vytiahli spod taniera, hodili do ohňa alebo roztrhali na márne kúsky. Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik a tak sa dozvedeli meno toho pravého.

Či bolo na ceduľkách naozaj dvanásť mien mládencov, alebo na všetkých iba jedno toho najvytúženejšieho, to vraj vedela iba svätá Lucia a tá, ktorá ich tam napísala.