Folklorfest.sk : podujatia na voľný čas
Tipy na víkend

Od Ondreja do Troch kráľov Kežmarok 2013

Od Ondreja do Troch kráľov Kežmarok 2013
Termín: 02.12.2013 - 16.12.2013
Téma: ĽUDOVÉ ZVYKY a TRADÍCIE
Miesto konania: Kežmarok (SR - Prešovský kraj)
Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web: www.kezmarok.com
Ďalšie informácie: Tel.: +421 52 466 01 01, Mail:prednosta@kezmarok.sk

Popis

Od Ondreja do Troch kráľov Kežmarok 2013 - Kežmarský hrad

Vianočné tvorivé dielne pre žiakov základných škôl, prehliadky hradu v predvianočnom období spojené s ukážkou tradičnej vianočnej výzdoby v interiéri hradu a krátkou prednáškou o vianočných ľudových zvykoch.

Sviatočný program na nádvorí hradu, stretnutie s hradným Mikulášom, burza hračiek, tzv. aukcia prác žiakov z tvorivých dielní, predaj netradičným vianočných ozdôb, prehliadka hradu za symbolické vstupné a ďalšie prekvapenia.

Na Ondreja, 30. novembra, mal celoslovenskú platnosť zákaz pradenia. Deň Ondreja bol tiež bohatý na veštby o vydaji. K bežným čarom patrilo varenie halušiek s lístočkami. Lialo sa i olovo, veštilo pomocou polienok a siali konope – konopné semeno hodili do domu, kde mali Ondreja.

V predvečer Lucie na celom území Slovenska dospelí a deti jedli cesnak, ktorý ich mal chrániť pred zlými duchmi. Takisto v spomínaný predvečer po západe slnka a celý nasledujúci deň nedovolili cudzej žene vstúpiť do príbytku, lebo to mohla byť striga, ktorá by uškodila domácim, aj dobytku.

Ani na Štedrý deň nesmela byť prvou návštevníčkou v dome žena. Jej príchod ráno do cudzieho gazdovstva sa považoval za úmysel uškodiť. Štedrý deň bol pôstnym dňom, obed sa vôbec nepripravoval.

Kým zdobenie domácnosti stromčekom, vetvičkami či slamou má svoje magické korene, vianočný stromček má na Slovensku svoju tradíciu len od polovice 19. storočia.

Pred večerou sa všetci umyli a obliekli do čistých šiat. Štedrá večera sa začínala obyčajne modlitbou. Vypila sa hriata pálenka – radostník. Gazda si potom namočil prst do medu a urobil každému na čelo krížik ako ochranu proti zlému.

Jedlá sa po Štedrej večeri zo stola neodkladali, ostávali na stole najmenej do druhého dňa. Po večeri nastal v rodinách aj v celej obci čulý ruch. Mnohí si spoločne radi zaspievali "Čas radosti, veselosti" a iné známe vianočné piesne.


V prvý sviatok vianočný na Božie narodenie, skôr ako sa začalo čokoľvek robiť, utekal niekto z domácich po vodu na potok, aby deň začínali s čerstvou tečúcou vodou, čo znamenalo zdravie do celej rodiny a do gazdovstva.

Prvý sviatok vianočný patril rodine.

V ten deň museli v každom dome založiť nový oheň. Ani na Božie narodenie nesmela ako prvá prísť do domu žena.
Na Štefana, v druhý sviatok vianočný, skoro ráno odkladali gazdiné zo stola misky s jedlami, ktoré boli na stole od Štedrého dňa a s ktorými sa do Štefana nesmelo hýbať. Na Štefana bol deň ako stvorený na návštevy priateľov i známych.

Copyright © 2011 – 2017 | Folklorfest.sk | Vlastník práv doc. Ján Styk - Institut | Všetky práva vyhradené
Údaje o prevádzkovateľovi | Obchodné podmienky | Manuál a pokyny