Hľadači pokladov, bádatelia, jaskyniari Nowy Targ 2015 - objavovanie a prieskumu tatranských jaskýň

Termín:	04.12.2015 - 05.12.2015
Téma:	CECHY, SPOLKY a ZDRUŽENIA \| PODUJATIA NAŠICH KRAJANOV
Miesto konania:	Nowy Targ, (Zahraničie - Poľsko) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.mzv.sk/sivarsava www.facebook.com/events/480818642088067/permalink/481122512057680/

Popis

Oddział Polskiego Towarzystwa Historycznego v Novom Targu spolu s partnermi vás srdečne pozýva na medzinárodnú vedeckú konferenciu „Hľadači pokladov, bádatelia, jaskyniari”.

História objavovania a prieskumu tatranských jaskýň, ktorá sa bude konať 4. – 5. decembra 2015 v Novom Targu v Poľsku. Puto spájajúce človeka s jaskyňami siaha do najdávnejších časov. Prvé návštevy tatranských jaskýň možno pripísať hľadačom pokladov, zbojníkom a baníkom hľadajúcim pod zemou raz bohatsvo, inokedy príbytok. Od nich pochádzajú značky, aké nachádzame najmä vo vstupných častiach jaskýň, blízko vchodu: dátumy, podpisy i akésy tajomné symboly. Pred stáročiami existovali „spisky”, ktoré mali doviesť hľadačov k vytúženým pokladom zeme. O nich sa však dlho verilo, že ich v jaskyniach strážia draky.

Počiatky tatranskej speleológie treba hľadať na slovenskej strane Tatier. Prvá zmienka o jaskyniach v Demänovskej doline pochádza z listov Ostrihomskej kapituly z r. 1299. Najstaršou informáciou o konkrétnej jaskyni je opis jaskyne s dračími kosťami od Johannesa Patersonia Haina z 1672. O poznanie tatranských jaskýň sa významne zaslúžili rektori kežmarského lýcea Juraj Bohuš a Juraj Buchholz (s bratom Jakobom), neskôr Christian Genersich a Andreas Jonas Czirbesz. Koncom 18. a začiatkom 19. storočia opísali niekoľko významných jaskýň v Belianskych a Vysokých Tatrách. Za pioniera speleoturistiky na poľskej strane Tatier sa považuje báznik Seweryn Goszczyński, ktorý roku 1832 navštívil Jaskyňu Vodnú pod Pisaną v Kościeliskiej doline. Tou sa zaoberal aj Ludwik Zejszner, prvý prieskumník podzemných tokov v Tatrách. V rokoch 1881 – 1882
skúmal tatranské jaskyne Gotfryd Ossowski, neskôr Jan Gwalbert Pawlikowski. V článku Podziemne Kościeliska publikovanom roku 1887 v časopise Pamiętnik Towarzystwa Tatrzańskiego opísal 30 tatranských jaskýň, dvakrát viac, než bolo známych do tej doby. Roku 1882 bola sprístupnená Belianska jaskyňa v Belianskych Tatrách a o štyri roky v nej ako v jednej z prvých európskych jaskýň zažiarilo elektrické osvetlenie. Najväčší rozvoj jaskyniarstva nastal po 1. svetovej vojne, kedy Poľsko i Československo získali nezávislosť. Zásluhy na ňom mali bratia Tadeusz a Stefan
Zwolińskí, ktorí v priebehu niekoľkých desaťročí preskúmali a zdokumentovali desiatky tatranských jaskýň. Roku 1921 učiteľ Alois Král objavil v Demänovskej doline jaskyňu Chrám slobody, čo bolo impulzom k dalším prieskumom a
významným objavom na Slovensku. Roku 1923 vznila v Zakopanom prvá poľská speleologická organizácia – Klub Speleologiczny przy Sekcji Przyrodniczej Polskiego Towarzystwa Tatrzańskiego. Po 2. svetovej vojne sa začal rýchlo rozvíjať športový duch jaskyniarstva a roku 1950 vznikol Klub Grotołazów v Krakove. Na výpravách do Miętusiej a Zimnej jaskyne sa položil základný kameň
poľského jaskynného taternictva – speleoalpinizmu. V tom čase na Slovensku pôsobil napr. speleológ Anton Droppa, ktorý výsledky svojich výskumov publikoval roku 1957 v monografii Demänovské jaskyne. Krasové zjavy Demänovskej doliny. Od toho času zaznamenáva tatranská speleológia nevídaný rozvoj. Neustále sa objavujú nové jaskyne a medzi jaskyniarov pribúdajú ďalší a ďalší členovia.
Podľa zoznamu jaskýň z roku 2007 sa na slovenskej strane Tatier eviduje 375 jaskýň, v poľských Tatrách zas 721, dokopy 1096 lokalít. V Červených vrchoch sa
dnes nachádza najdlhšia i najhlbšia jaskyňa Poľska – Jaskinia Wielka Śnieżna (dlhá viac než 22 km a hlboká 824 m). Vo Vysokých Tatrách je zas položená druhá najdlhšia a tretia najhlbšia jaskyňa Slovenska – Jaskyňa Mesačného tieňa (dlhá viac než 31,5 km a hlboká 451 m). Tatranské podzemie bolo bádané mnohými generáciami prieskumníkov, no dodnes nemožno povedať, že by bolo doskúmané
do konca. Cieľom konferencie je prezentácia histórie spoznávania, ako aj aktuálneho stavu prieskumu a výskumu tatranských jaskýň na slovenskej aj poľskej strane Tatier (Vysoké, Nízke, Západné a Belianske Tatry) a ich okolia –
Pieniny, Slovenský Raj, Malá a Veľká Fatra. Na konferencii sa budú prezentovať výsledky v niekoľkých tematických sekciách:
1) história poznania a prieskumu vybraných jaskýň a krasových území;
2) rozvoj jaskynného turizmu v Tatrách a ich okolí
3) prieskumníci a objavitelia jaskýň Tatier a ich okolia
4) vedecká, náučná a turistická literatúra o jaskyniach Tatier a ich okolia
5) inštitúcie, organizácie, skupiny a kluby aktívne v tatranskej speleológii
6) archeologické výskumy v Tatrách a ich okolí
Pozvánka na konferenciu je smerovaná nielen speleológom a jaskyniarom, ale aj študentom humanitárnych a prírodných vied. Dĺžka účastníckych referátov by nemala presiahnuť 20 minút. Základom zaradenia referátu do programu konferencie je zaslanie abstraktu napísaného v slovenčine alebo poľštine; tieto jazyky sú oficiálnymi rokovacími jazykmi konferencie. Prihlášky spolu s abstraktom prosíme zasielať do 15. októbra 2015 na adresu: pth.nt@poczta.fm .
Detailný program konferencie bude zostavený do 20. októbra 2015.
Účastnícky poplatok na konferenciu predstavuje 50,00 zł a zahŕňa v sebe účasť na konferencii, konferenčné materiály, občerstvenie a učasť na exkurzii. Konferencia bude mať medzinárodný charakter. Bude sa skladať s prednáškovej a
exkurznej časti. Terénne exkurzie budú smerované do jaskýň poľských Tatier. Po konferencii sa vydá recenzovaný zborník príspevkov v slovenskom a poľskom jazyku.
Počas konferencie sa bude konať vernisáž výstavy fotografií s názvom V podzemí Tatier – história a súčasnosť, ktorá predstaví historické a súčasné fotografie z prieskumu tatranských jaskýň, ako aj ukážky pohľadníc s témou
jaskýň.
Kontaktná adresa:
Polskie Towarzystwo Historyczne Oddział w Nowym Targu
ul. Św. Doroty 55
34-400 Nowy Targ
e-mail.: pth.nt@poczta.fm
tel. 502 418 742