Korunovačné slávnosti v Bratislave 2013

Termín:	23.06.2013
Téma:	SLÁVNOSTI a FESTIVALY
Miesto konania:	Bratislava (SR - Bratislavský kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.korunovacneslavnosti.sk

Popis

Korunovačné slávnosti v Bratislave 2013

Prvá korunovácie v Bratislave sa konala v roku 1655 !

Korunovácia Leopolda I. (27. júna 1655) pri príležitosti 450. výročia prvej korunovácie v Bratislave.

Leopold I. bol korunovaný ako rímsky cisár, uhorský a český kráľ, rakúsky arcivojvoda.

Korunovačný sprievod I.
Trasa: Bratislavský hrad - Zámocká ulica – Kapucínska ulica – Hurbanovo námestie - Michalská ulica - Ventúrska ulica – Zelená ulica -- Hlavné nám.
Termín: 23. jún 2013 o 14.00 hod.

Pasovanie rytierov Rádu zlatej ostrohy
Miesto: Františkánske námestie
Termín: 23. jún 2013 cca o 16.15 hod.

Korunovačná prísaha
Miesto: Hviezdoslavovo námestie
Termín: 23. jún 2012 cca o 16.30 hod.

Korunovačná prísaha
Miesto:Primaciálne námestie
Termín: 23. jún 2013 cca o 16.45 hod.

Slávnostný cisársky prípitok na festivale frankovky modrej
Miesto:Primaciálne námestie
Termín: 23. jún 2013 cca o 17.10 hod.

Korunovačný sprievod III. s rozhadzovaním korunovačných žetónov
Trasa: Primaciálne námestie - Uršulínska ulica - Laurinská ulica - Panská ulica

Slávnostná ochutnávka kráľovského vína Frankovky modrej z Rače z Vtáčej fontány
Miesto:Strakova ulica
Termín: 23. jún 2013 cca o 17.20 hod.

Korunovačný sprievod IV. s rozhadzovaním korunovačných žetónov
Trasa: Strakova ulica - Hviezdoslavovo námestie

Cisárska a kráľovská návšteva zástupcov slobodných kráľovských miest
Miesto: Hviezdoslavovo námestie
Termín: 23. jún 2013 cca o 17.45 - 18.30

Poprava účastníkov Vesselenyiho sprisahania 1671 Františka II. Nádašdyho, Petra Zrínskeho a Františka Krištofa Frankopana
Miesto: Hviezdoslavovo námestie
Termín: 23. jún 2013 cca o 18.30 - divadelné predstavenie Nevhodné pre deti do 10 rokov !

Bitka o Viedeň 1683
Miesto: Hviezdoslavovo námestie
Termín: 23. jún 2013 cca o 19.00 - divadelné predstavenie vo forme živej šachovej partie

Ohňostroj
Miesto: Hviezdoslavovo námestie
Termín: 23. jún 2013 cca o 22.00

Korunovačný pahorok
Miesto: Hviezdoslavovo námestie
Termín: 23. jún 2013 cca o 17.30 hod

Krušovický pivný festival
Miesto: Hviezdoslavovo námestie
Termín: 21.-23. jún 2013

Festival frankovky modrej
Miesto: Primaciálne námestie
Termín: 21.-23. jún 2013

Bratislavský jarmok dobových remesiel
Miesto: Hviezdoslavovo námestie
Termín: 21.-23. jún 2013

Historický veľtrh slobodných kráľovských miest
Miesto: Hviezdoslavovo námestie
Termín: 21.-23. jún 2013

Životopis Leopolda I.
rímsky cisár, uhorský a český kráľ, rakúsky arcivojvoda

* 13.7.1640 vo Viedni + 2.4.1705 vo Viedni
Pochovaný je v kapucínskej krypte vo Viedni
Heslo: Consilio et industria – s rozvahou a usilovnosťou

Už v mladosti, kvôli jeho častej chorľavosti, mu rodičia určili duchovnú dráhu. Mal sa stať vysokým cirkevným hodnostárom. Lenže roku 1654 nečakane zomrel Ferdinand IV., najstarší syn Ferdinanda III. a štrnásťročný Leopold sa zrazu stal dedičom habsburského trónu. Obmedzili sa hodiny teológie, morálky, polemiky, mystiky a cirkevnej hudby a nastúpili história, politika, diplomacia, prírodopis, zemepis a štátoveda.

Roku 1655 bol korunovaný za uhorského kráľa. Leopold I. bol trikrát ženatý a mal povesť vzorného manžela a otca rodiny. Bol veľkým milovníkom umenia, najmä hudby. Jeho dvorná kapela patrila k najlepším na svete a ročne ho stála 50 000 zlatých. Povrávalo sa, že keby všetky úrady vo Viedni boli v takom stave ako kapela, Viedeň by bola rajom na zemi a útulkom spravodlivosti. Ďalšou Leopoldovou záľubou bol sústruh, na ktorom vyrobil množstvo vydarených predmetov, a alchýmia, čo asi vyplývalo z nedostatku peňazí na cisárskom dvore.

Hoci bol duchovne a umelecky založený panovník, viedol ustavičné vojny. Keď nastúpil na trón cisárske vojská bojovali na strane Poľska proti Švédsku v tzv. prvej severskej vojne. Roku 1663 vypukli boje s Turkami, ktorým sa podarilo obsadiť Nitru, Levice, Hlohovec, Nové Zámky a podnikali pustošivé výpady na Trenčín, Bojnice, ba i na Záhorie a Moravu. Až príchodom posíl z Nemecka sa cisárskym vojskám podarilo Turkov vytlačiť z týchto území. Lenže víťazstvá nedokázali lepšie využiť a hneď sa uzavrel mier, ktorým si Turci zabezpečili strategicky dôležitú pevnosť Nové Zámky.

Tento postup medzi poprednými uhorskými veľmožmi sa stretol s nevôľou. Tí pod vedením palatína Františka Vešeléniho plánovali únos cisára z poľovačky a chceli ho prinútiť, aby sa zriekol uhorskej koruny. Lenže tento zámer bol prezradený a hlavní aktéri skončili na popravisku. Túto situáciu využili na zrušenie uhorskej autonómie. Bola zavedená guberniálna správa, prebehla vlna konfiškácií a mimoriadnych súdov, viac ako 400 protestantských kazateľov bolo postavených pred rozhodnutie buď opustiť krajinu alebo prestúpiť na katolícku vieru. Ak neboli ochotní toto urobiť, hrozil im trest smrti. Toto násilie vyvolalo všeobecný odpor a vyústilo do povstania Imricha Tököliho.

Neudržateľná situácia prinútila cisára roku 1681 zrušiť gubernium, zaručiť slobodu vierovyznania a čiastočne obnoviť stavovskú ústavu. Roku 1683 200-tisícová turecká armáda tiahla na Viedeň, ktorú dva mesiace obliehala. Na pomoc Leopoldovi sa ponáhľali armády poľského, bavorského a saského kráľa, lotrinského kniežaťa a ďalších spojencov z Ríše. Turecká armáda utrpela porážku. Keď roku 1686 cisárske vojská obsadili Budín, cisára Leopolda oslavovali ako víťaza nad odvekými nepriateľmi kresťanstva a uhorský snem v Bratislave odhlasoval automatické dedenie svätoštefanskej koruny pre mužských príslušníkov rodu Habsburgovcov.

Eufória nevydržala dlho roku 1689 vypukla vojna s Francúzskom o falcké dedičstvo, čo oslabilo cisárske vojsko bojujúce proti Turkom. Až uzavretie prímeria s Francúzskom v roku 1697 umožnilo cisárskym vojskám poraziť Turkov a oslobodiť takmer celé územie Uhorska spod područia Osmanskej ríše. Krajina bola úplne vyčerpaná. Leopold sa pokúsil obnoviť krajinu spravodlivejším rozdelením daňových povinností. Chcel, aby aj šľachta platila dane, no to sa mu nepodarilo presadiť.

V roku 1700 zomrel Karol II., španielsky kráľ, posledný člen zo španielskeho rodu Habsburgovcov a o španielsky trón začal viesť vojnu Leopold s Francúzskom. Do vojny sa pridali aj ďalšie krajiny a v roku 1703 sa k protihabsburgskej koalícii pridalo aj Uhorsko pod vedením Františka II. Rákociho. Hoci Leopold porazil Francúzov pri Höchstädte v auguste 1704 a Rákociho na Vianoce toho istého roku pri Trnave, konca vojny sa už nedožil, zomrel 5.mája 1705 po krátkej chorobe.