Budenie sitnianskych rytierov 2014

Termín:	24.05.2014
Téma:	SLÁVNOSTI a FESTIVALY
Miesto konania:	Banská Štiavnica (SR - Banskobystrický kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.banskastiavnica.sk

Popis

Budenie sitnianskych rytierov Banská Štiavnica -Počúvadlianske jazero 2014

24. máj 2014, o 13:00 hod, vstupné: zdarma

Rytierske dni pre malých aj veľkých pri malebnom Počúvadlianskom jazere. Podujatie je oficiálnym otvorením letnej turistickej sezóny. Čakajú vás bábkové divadielka, hry a súťaže, kúzelník Wolf, mini ZOO, drevený kolotoč, zábava s Erikom, neodmysliteľní rytieri (Vir Fortis) a iné prekvapenia.

Autobus:

Odchod autobusu k Počúvadlianskemu jazeru:
- Banská Štiavnica, VÚLH (pod Kalváriou) 12:10
- Drieňová (pod kopcom) 12:15
- Križovatka 12:20
- Mestský úrad 12:30
- Štiavnické Bane, OCÚ 12:45
- Štiavnické Bane, Rybníky 12:50
Odchod autobusu späť do Banskej Štiavnice: 18:00

Povesť o sitnianskych rytieroch.

Od Banskej Štiavnice na juh vysoko vyčnieva nad horskými lesmi najvyšší vrch Sitno. Bol na ňom kedysi i hrad, ktorého stopy ešte nezmyl dážď a nerozmietol vietor. Na tomto hrade v Pribinovej dobe bol pánom knieža Stojmír. Mal dvoch synov. Pohanským veľkňazom, ktorého menovali žrecom, bol staručký a múdry Nákon. Ľudia pod otcovskou starostlivosťou kniežacou žili v blahobyte a pokoji.

Keď Stojmír cítil, že sa mu blíži posledná hodina, predvolal svojich synov a povzbudil ich, aby žili vo svornosti. Panujúcim kniežaťom bude starší syn Tyra. Mladší syn Želibor bude mu poddaný. Silní budú, keď budú nažívať v jednote.

Keď Stojmír onedlho zomrel, jeho telo spálili podľa pohanského zvyku v posvätnom háji na Sitne.

Ale synovia dlho nezachovali otcovu múdru radu. Čoskoro sa pustili do boja proti sebe. Veľkňaz Nákon všemožne sa usiloval, aby zabránil bratovražednej bitke, ale bez výsledku.

Keď ich husté šíky stály proti sebe a znova nadarmo sa snažil ich zmieriť, preklial ich, aby sitnianska skala pojala všetkých a neotvorila sa prv, kým ich slovenský národ nebude volať o pomoc, aby týmto spôsobom odčinili svoj hriech.

Sotva odzneli Nákonové slová, ostrý blesk zarachotil a ožiaril kraj široko-ďaleko. Vzápätí prihnala sa ukrutná búrka a zo Sitna vyšľahli mohutné plamene. Zem sa triasla od základov. Keď tento boží súd pominul, vyjasnilo sa a miliardy hviezd ozdobili čistú oblohu, bojovníkov nebolo nikde. Sitnianska skala ich pojala do veľkých priestranných siení, ktoré sa tam utvorili.

Tam sú na pohotove, aby nastúpili do boja, keď ich slovenský národ bude volať. Každý rytier stojí pri svojom ošírovanom koni jednou nohou v strmeni. Len vyhupnúť na vraníka.

Každých sedem rokov sa prebúdzajú i bez volania, aby sa opýtali starého rytiera, strážiaceho východ, či je ich čas už tu? Starý rytier na to vystúpi na sitniansky vrch, aby zavolal na všetky strany sveta, "či už"?

Ak odpoveď neprichodí, zavrie okovanú bránu a vráti sa do siení, aby rytieri odpočívali ďalších sedem rokov.

Keď svitol 14. marec 1939 a zaznelo: »Už!«, zahučali trúby, zaviali zástavy a sitnianski rytieri vyrútili sa z tajných tisícročných siení, aby strážili slobodu slovenského národa.

Od tých čias sú v zbrani. Bojujú po boku našich bratov a otcov proti nadpočetnému nepriateľovi.

A keď sa tieto boje víťazne skončia a trubači odtrúbia boj, sitnianski rytieri vrátia sa naspät do úkrytov sitnianskej skaly.