Folklorfest.sk : podujatia na voľný čas
Tipy na víkend

Generál a jeho hviezdy

Generál a jeho hviezdy
Termín: 30.05.2013 - 28.07.2013
Téma: KULTÚRA
Miesto konania: Banská Bystrica (SR - Banskobystrický kraj)
Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web: www.stredoslovenskemuzeum.sk
www.vhu.sk
Ďalšie informácie: Tel.:+421 48 4125 897 , +421 917 898 768, Mail: kovacova@ssmuzeum.sk

Popis

Generál a jeho hviezdy - výstava

Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok dňa 30.5.2013 o 15,30 hod. v expozícii Stredoslovenského múzea - Thurzov dom, Nám. SNP č. 4, Banská Bystrica.

V máji 2013 si pripomenie 94. výročie tragického úmrtia poprednej postavy moderných slovenských dejín - generála, astronóma, cestovateľa, vedca, politika, ale najmä veľkého syna nášho národa - Milana Rastislava Štefánika.

Banskobystrický samosprávny kraj v spolupráci so Stredoslovenským múzeom v Banskej Bystrici a Spoločnosťou M.R. Štefánika si Vás pri tejto príležitosti dovoľujú pozvať na výstavu s názvom Generál a jeho hviezdy.
Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 30.5. 2013 o 15,30h. v reprezentačných priestoroch Thurzovho domu na Nám. SNP.

Na výstave sa zoznámite s jeho životom, výskumom, ale i s aktivitami, ktorým sa Štefánik počas svojho života venoval. Zároveň si pozriete jedinečné dobové fotografie, predmety z jeho pozostalosti, mince, bankovky a mnohé iné zaujímavosti súvisiace s jeho životom. To všetko, ale aj oveľa viac je pre vás pripravené na výstave Generál a jeho hviezdy v Thurzovom dome.

MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách ako šiesty syn z 12 detí tamojšieho evanjelického farára Pavla Štefánika. Rodičovská výchova a prostredie, v ktorom žil a vyrastal, mu vštepili neobyčajne pevné citové základy slovenského národného povedomia.

Stredoškolské štúdiá absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a Sarvaši. Roky 1898 – 1904 s polročným intermezzom pobytu v Zürichu prežil Štefánik v Prahe, kde dva roky študoval stavebné inžinierstvo a od roku 1900 matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite. Pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan.

Po slávnostnej promócii 12. októbra 1904 v starobylej aule Karolína zamieril do Paríža bez peňazí a konexií. Po polroku života v Paríži sa Štefánikovi podarilo uplatniť v slávnom observatóriu Meudon pod vedením známeho astrofyzika J. Janssena. Iba za dva roky predniesol na pôde Francúzskej akadémie vied sedem vedeckých prác týkajúcich sa hlavne výskumu slnečnej korony. Trikrát za spomenuté obdobie vystúpil na Mont Blanc, kde v malom Janssenovom observatóriu robil meteorologické a astronomické pozorovania. Získal cenu Francúzskej astronomickej spoločnosti, Janssenovu Wildeho cenu. Už 30. augusta 1905 sa Štefánik zúčastnil pozorovania zatmenia Slnka v Alcosebre v Španielsku a 13. januára 1907 ešte v turkestanskom Ura Tjube. 18. októbra 1910 sledoval prechod Halleyho kométy na Tahiti, 28. apríla 1911 zatmenie Slnka na ostrove Vavau a 10. októbra 1912 v Passa Quatro v Brazílii. O rok neskôr pôsobil s vedecko-diplomatickým poslaním v Ekvádore a v roku 1914 v Marakeši v Maroku.

Štefánikovu ďalšiu kariéru vedca a diplomata prerušilo vypuknutie svetovej vojny. Ako naturalizovaný francúzsky občan bojoval v hodnosti podporučíka ako vojnový pilot na francúzskom fronte v zostave leteckej eskadry MF 54 a vyznamenal sa najmä v ,,druhej bitke artoiskej“. Vo francúzskej armáde zorganizoval aj meteorologickú službu. Od 24. septembra 1915 pôsobil na vlastnú žiadosť na exponovanom srbskom fronte, ktorý sa však už rúcal pod drvivými údermi Mackensonových armád a Bulharov. Po návrate zo Srbska sa Štefánik 13. decembra 1915 stretol v Paríži s E. Benešom a ohromil ho koncepciou i detailami svojho plánu na oslobodenie slovenského a českého národa spod nemecko-maďarskej nadvlády. Tým viac, že sa tento plán v základných bodoch zhodoval s tým, čo propagoval aj prof. T. G. Masaryk. Tak sa začala plodná spolupráca troch vedúcich predstaviteľov čs. zahraničného odboja, ktorého vrcholným politickým orgánom sa stala Česko-Slovenská národná rada (ČSNR) v Paríži.

Mnohí spojeneckí činitelia hodnotili činnosť Česko-Slovenskej národnej rady v armádnych aktivitách ako fakticky prvé uznanie budúceho Česko-Slovenského štátu niektorou z dohodových mocností.

Tento Štefánikov úspech bol tiež ocenený udelením hodnosti brigádneho generála francúzskej armády (18. júna 1918) a talianskym vojnovým krížom.

Štátoprávnymi aktmi 28. októbra v Prahe a 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine bol vyhlásený samostatný Česko-Slovenský štát. O medzinárodnoprávnom uznaní a hraniciach nového štátu však mala rozhodnúť až mierová konferencia, ktorá sa začala 18. januára 1919 v Paríži. Keď sa
v polovici marca 1919 čs. minister vojny gen. Štefánik vrátil zo Sibíri do Paríža, vynaložil maximálne úsilie, aby sa urýchlil návrat čs. légií z Ruska do vlasti. Zároveň ho prezident Masaryk poveril riešením napätých vzťahov medzi francúzskou a talianskou misiou v ČSR.

Dňa 20. apríla 1919 pricestoval Štefánik na rokovanie do Talianska, kde vykonal aj prehliadku čs. domobraneckých práporov v Gallarate. Dňa 4. mája 1919 nastúpil na letisku Campo Formido pri Udine do dvojplošníka typu Caproni Ca.33, aby sa vrátil do vlasti. Pri pristávacom manévri sa však lietadlo zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. Celá posádka našla v troskách lietadla okamžitú smrť. Štefánikov život sa skončil náhle, na prahu nového života v oslobodenej vlasti, o ktorej vznik sa tak mimoriadne zaslúžil. Smútočné obrady sa konali 10. mája v Bratislave a 11. mája 1919 v Košariskách. Spolu s dvomi talianskymi letcami je pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo.

Prezident Slovenskej republiky, v zmysle ústavných právomocí, vymenoval 7. mája 2004 M. R. Štefánika do hodnosti generála in memoriam.


Copyright © 2011 – 2017 | Folklorfest.sk | Vlastník práv doc. Ján Styk - Institut | Všetky práva vyhradené
Údaje o prevádzkovateľovi | Obchodné podmienky | Manuál a pokyny