Cisárska vizitácia baníctva, Banská Bystrica

Termín:	24.07.2015 - 25.07.2015
Téma:	CECHY, SPOLKY a ZDRUŽENIA \| SLÁVNOSTI a FESTIVALY
Miesto konania:	Banská Bystrica (SR - Banskobystrický kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.banskabystrica.sk www.youtube.com/watch?v=GKN58c_ZbRk www.youtube.com/watch?v=mOkIR-jKum0

Popis

Cisárska vizitácia baníctva Banská Bystrica 2015 - 2. ročník

Banícke dni mesta Banská Bystrica 2015

Cisárska vizitácia
a
8. stretnutie baníckych miest a obcí Slovenska

Príďte si posedieť, či zatancovať na vyzdobené námestie.
Živá hudba a príjemná atmosféra na motívy skutočnej slávnosti kvetín z cisárskej vizitácie roku 1764.

Banská Bystrica a baníctvo.
Na prahu našich národných dejín, na začiatku feudalizmu bolo územie, na ktorom je dnes Banskobystrický okres, hoci obývané a kultivované, mimo vtedajšieho politického a spoločenského diania. Na javisko dejín vstupuje od polovice 13. storočia, a to impozantne.

V roku 1255 uhorský kráľ Belo IV. povýšil staršiu slovanskú roľnícko-banícku osadu Bystricu na slobodné kráľovské banské mesto. O čosi viac ako storočie neskôr dostávajú mestské privilégiá ďalšie banské mestá, a to v roku 1379 Ľubietová a v roku 1380 Brezno. Tak vďaka nerastnému bohatstvu a na ňom štrukturovanej výrobe, vďaka jej významu sa toto územie v nasledujúcich stáročiach zaradilo medzi popredné hospodárske, politické a kultúrne regióny, pričom nevšednú úroveň zaznamenal aj spoločenský život.

Do oblastí banských miest sa prisťahovali nemeckí podnikatelia — ťažiari, ovládajúci techniku hlbinného dolovania a progresívnejšie metódy zhutňovania. Kráľ im vymedzil rozsiahle územie, na ktorom mohli slobodne podnikať, a dal im k dispozícii aj všetky prírodné zdroje — lesy, vodu, pôdu — potrebné na zabezpečenie prevádzky baní, hút a mestského organizmu.

Ako banícke mesto v regióne terajšieho okresu najväčší význam nadobudla Banská Bystrica, ktorá sa v 16. a 17. storočí stala strediskom jednej z najväčších mediarskych manufaktúr v strednej Európe.

Vznikol tak na uhorské pomery jedinečný mediarsky podnik. Základom podniku boli medené rudy, ktoré sa nachádzali v severnej časti mestského teritória. Začiatky baníctva sa kladú do Starých Hôr (na vrch Haliar) a časovo, ak nie do 10., tak isto do 11. storočia. Z týchto miest sa ťažba rozširovala smerom k Richtárovej a na Glozúr po žile, ktorá dostala meno Haliarska. Dávala tristo rokov medené rudy so slušným obsahom striebra, ktoré sa tavili na Starých Horách. V polovici 13. storočia sa otvorili bane v „južnom" revíri, v Španej Doline (v lokalite Piesky) a smerom k Polkanovej.

Základnou otázkou baníkov bola otázka výživy. Jednotliví mešťania i mestská komunita mali pôdu, ktorú bolo potrebné obrábať a tým zabezpečovať potravinovú dostatočnosť. Od 2. polovice 13. storočia vznikajú na teritóriu mesta poddanské usadlosti, z ktorých sa vyvinuli slobodné obce, ako Sásová, Nemce, Rudlová a Kynceľová.

Ostatné potreby mestského a vidieckeho obyvateľstva ak si ich nevedelo zabezpečiť samo, ako aj technické potreby pre baníctvo, hutníctvo, drevorubačstvo, uhliarstvo a povozníctvo vyrábali remeselníci, ktorí sa usadzovali v meste.

Bol to vlastne základ rozkvetu Banskej Bystrice a jej mediarskej manufaktúry.