Folklorfest.sk : podujatia na voľný čas
Tipy na víkend

ZRUŠENÉ - - - Večer autentického folklóru - predstavujeme Vám obec HROCHOŤ v programe „HORE TOU HROCHOŤOU“

ZRUŠENÉ - - - Večer autentického folklóru - predstavujeme Vám obec HROCHOŤ v programe „HORE TOU HROCHOŤOU“
Termín: 25.09.2020
Téma: KULTÚRA
Miesto konania: Bratislava - Petržalka (SR - Bratislavský kraj)
Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web: www.kzp.sk

Popis

Predstavujeme Vám obec HROCHOŤ v programe „HORE TOU HROCHOŤOU“

Dom kultúry Zrkadlový háj, Petržalka

Dňa 25.09.2020 | 19:00 hod. - 02:00 hod.

Účinkujú:
Folklórna skupina Hrochoťan a ľudová hudba Paľačovci a ľudová hudba Pecníkovci z Hrochote

a sólisti: Ondrej Selecký, Martin Škamla – Srniačik, Anna Pecníková, Ivona Pejková – Pecníková, Anna Kmeťová

Organizačný vedúci - Anna Očenášová

Umelecký vedúci - Anna Očenášová

Vedúci hudby – Matej Kováč

Na záver programu vás pozývame na posedenie pri ľudovej hudbe a ochutnávke domácich špecialít.

..........................................................................................................................................

Z verejných zdrojov podujatie podporil Fond na podporu umenia.



..........................................................................................................................................

Hrochoť – prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1424. Najstaršie zachované latinské formy názvu Hrochoť v starých listinách zo 14.-16. storočia sú: Horhag, Horhagy, Rohod, Horhach, Rochoth, Hrohok, Rokhoth seu Hrokhoth, Rokhoth seu Rohod, Hrochott. Podľa výsadnej listiny z roku 1479, boli Hrochoťania kráľovskými poľovníkmi a mali charakter slobodníkov. Najstaršou pamiatkou v obci je evanjelický barokovo-klasicistický kostol z roku 1830, fara ev. farára, významného štúrovského básnika Andreja Braxatorisa Sládkoviča.

Hrochoť je svojrázna obec s rázovitým krojom detvianskeho typu. Žilo tu veľa ľudových umelcov, muzikantov, spevákov. Hrochoť je rodisko spisovateľa Izáka Abrahamidesa. V roku 1847-1856 tu pôsobil ako evanjelický farár, básnik Andrej Braxatoris Sládkovič. Literárnu tradíciu dopĺňa i pôsobenie spisovateľa Ľuda Ondrejova.

Povestná svojim krásnym vzhľadom je aj hrochotská dolina, v ktorej sa nachádza napr. Bátovský balvan - prírodná pamiatka, mohutný 14 m vysoký a 8 m široký aglomerátový kamenný blok, ktorý sa v starších štvrtohorách uvoľnil mrazovým zvetrávaním a zrútil sa na údolnú nivu Hučavy. Prírodná pamiatka Jánošíková skala leží v ústí eróznej kaldery neogénneho stratovulkánu Poľana. Zvislá stena skaly, vysoká asi 30 m je budovaná andezitovou brekciou, ktorej lapilly, bomby a bloky sú stmelené tufovým tmelom. Mechanickým zvetrávaním neodolnej križovatky puklín sa vytvorila jaskyňa Jánošíková skala.

Osada Kyslinky sa nachádza v hornej časti dlhej Hrochoťskej doliny, v nadmorskej výške cca 760 m n. m. Leží v centre geomorfologickej časti, ktorá je súčasťou Vysokej Poľany a zaberá územie rozsiahlej kaldery vyhasnutej sopky. Pôvodne lesnícka osada má dnes skôr rekreačný charakter a prístupná je asfaltovou cestou z obce Hrochoť a Očová.

Tradičná ľudová hudba sa v Hrochoti „od nepamäti“ spája s domácimi cigánskymi muzikantami. Tí si osvojili spoločensko-kultúrne zvyklosti tamojších ľudí, naučili sa tamojšiu reč, zvykoslovné i umelecké prejavy a najmä ovládali interpretačnú štýlovosť miestnej tradičnej ľudovej hudby. Hrochotská ľudová cigánska hudba patrí medzi najrázovitejšie a štýlovo najčistejšie na Slovensku. Svojou technickou úrovňou zaujímajú hrochotskí muzikanti popredné miesto nielen pod Poľanou, ale aj v širokom okolí. Ohúrila aj najznámejšieho znalca slovnej ľudovej piesne, Karola Plicku, ktorý si hrochotských muzikantov vybral na nahrávanie hrochotských piesní do pražského štúdia. V petržalskom Zrkadlovom háji vystúpi Ľudová hudba Mateja Kováča – s typickou muzikou s bohatými variačnými ozdobami a ciframi.

Folklórna skupina Hrochoťan – sa zameriava na autentický prejav a čo najvernejšie zobrazuje niekdajší život, zvyky a tradície. Vo Folklórnej skupine Hrochoťan dnes pod vedením Anny Očenášovej pôsobí približne 45 členov v rôznych vekových kategóriách. Pozoruhodnosťou vo Folklórnej skupine je zachovanie obrovského množstva pôvodných hrochotských piesní – Jánske spevy, trávnice, jarné chorovody, hrochotské rozkazovačky, ktoré patria k najobľúbenejším z celého repertoáru, tradičný spôsob komunikácie medzi spevákmi, tanečníkmi a muzikantami.

Ľudová hudba Pecníkovci – rástli svojim nadšením pre hudbu, učili sa na piesňach svojich predkov. Svadby, ľudové veselice, oslavy, festivaly, koncerty – to je nespočetné množstvo vystúpení, ktoré prezentovali ich prejav a pomáhali presadiť sa v silnej konkurencii podpolianskych muzík.

Vedúca Folklórnej skupiny – Anna Očenášová, Folklórnu skupinu bude doprevádzať Ľudová hudba Mateja Kováča. Sólisti – Martin Škamla – Srniačik, Ondrej Selecký, Dušan Kováč, Anna Kmeťová, Anna Pecníková, Ivona Pecníková – Pejková.

Copyright © 2011 – 2020 | Folklorfest.sk | Vlastník práv doc. Ján Styk - Institut | Všetky práva vyhradené
Údaje o prevádzkovateľovi | Obchodné podmienky | Manuál a pokyny