Cookie Consent by Free Privacy Policy Generator
Folklorfest.sk : podujatia na voľný čas
Tipy na víkend

Fizolňový deň Kynceľová 2022 - 14. ročník a Súťaž v krájaní cibule - 8. ročník.

Fizolňový deň Kynceľová 2022 - 14. ročník a Súťaž v krájaní cibule - 8. ročník.
Termín: 23.07.2022
Téma: VARENIE a PEČENIE DOBRôT
Miesto konania: Kynceľová (SR - Banskobystrický kraj)
Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web: www.kyncelova.sk

Popis

Fizolňový deň Kynceľová 2022 - 14. ročník a Súťaž v krájaní cibule - 8. ročník.

Dňa 23.7.2022

Podujatie sa uskutočnia pri Rotunde a Zvonici.

Obec vznikla asi v 13. storočí ako poddanská obec na banskobystrickom mestskom teritóriu s názvom Kunzelfalva. Prvá písomná zmienka je z novembra roku 1435, v súvislosti so sporom zemanov "Sásovských" a "Kynceľovských", ktorý riešil kráľ Žigmund.

Prvá historická zmienka sa datuje od roku 1435 pod názvom Kunczelfalva. Postupne sa názov obce menil na 1489 Kunczldorf, Kinczeldorf; 1680 Kinczelowa; 1808 Kyncelowa; maďarsky Göncölfalva až po dnešný názov Kynceľová. Obec vznikla ako poddanská obec v 13. storočí na banskobystrickom mestskom teritóriu. V rokoch 1496-1526 patrila Thurzovcom, potom mestu Banská Bystrica. V roku 1828 mala 14 domov a 107 obyvateľov. Popri poľnohospodárstve sa v 18.-20.storočí obyvatelia zaoberali povozníctvom. Začiatkom 20. storočia boli známi ako tesári a murári. V roku 1962 sa poľnohospodári zlúčili so Sásovou, Rúdlovou a Zvolenskými Nemcami. Neskôr bola mestskou časťou Banskej Bystrice.

Dnešná Kynceľová je samostatná obec so svojou samosprávou.

Kynceľová leží neďaleko Banskej Bystrice. Banská Bystrica bola v poradí piatym mestom, ktoré dostalo v 13. storočí privilégiá od panovníka. Kráľ povolil ťažiť zlato, striebro a všetky ostatné kovy, a to na celom území zvolenskej stolice. 14. storočie naplnilo dejiny mesta ďalším rozvojom baníctva, hutníctva a inými aktivitami. Základnou banskou slobodou bolo právo vyhľadávať a potom dobývať rudu a spracovávať ju na kov. Baníci a hutníci boli svojim spôsobom slobodní ľudia, oslobodení od daní, vojenských povinností a poddanských robôt a mali právo voľne sa sťahovať. V tomto storočí popri ťažbe zlata a striebra výrazne stúpla ťažba medených rúd na lokalitách neďaleko mesta. Banská Bystrica postupne získavala epiteton medené mesto (zlatá Kremnica a strieborná Banská Štiavnica).

Už v tomto storočí patrila Banská Bystrica medzi hlavné strediská remesiel. Do mesta sa sťahovali remeselníci, ktorí zabezpečovali potreby baníkov a ťažiarov. Odrazu sa ukázal problém so zásobovaním takéhoto množstva ľudí jedlom. Preto panovník udelil privilégiá Kynceľovej a ďalším obciam Pod Panským Dielom s podmienkou, že budú baníkov, remeselníkov a všetkých ľudí žijúcich v meste a okolí zásobovať potravinami. Vtedy nastal rozvoj poľnohospodárstva a gazdovstva aj v Kynceľovej. Tu má korene aj obecný erb. V striebornom štíte vysoké zelené trojvršie preložené zo spodného okraja štítu vyrastajúcimi troma veľkými zlatými klasmi na listnatých steblách. Nový erb, kde trojvršie symbolizuje miestne vrchy - Malý, Panský a Selecký diel, klasy ilustrujú zdroj obživy obyvateľov obce. Toto obdobie zanechalo stopy i v prezývkach, ako napr. do Gazdov.

V 20. storočí časť obyvateľov Kynceľovej sa vyznačovala murárskou zručnosťou. Svedčia o tom i prezývky Palierik, do Palierov (v dnešnej terminológii je to stavebný dozor). Podieľali sa na výstavbe Národného domu v Banskej Bystrici, budovaní Budapešti, ale svojou zručnosťou sa uplatnili i v ďalekej Argentíne v meste Mendoza pod juhoamerickým pohorím Andy.

V roku 1828 mala 14 domov a 107 obyvateľov. Popri poľnohospodárstve sa v 18. - 20. storočí zaoberali povozníctvom. V roku 1840 bola založená cirkevná evanjelická a.v. Škola, do ktorej chodili žiaci z obcí Nemce, Selce, Senica a Majer. Do školy sem chodil aj známy herec a režisér Paľo Bielik (predstaviteľ Jánošíka), ktorý tu mal svoje prvé divadelné vystúpenia a v tejto škole hrával ochotnícke divadlo. Dnes sa v budove školy nachádza Obecný úrad.

Obec leží v strednej časti podcelku Bystrického podolia na úpätí Nízkych Tatier v nadmorskej výške od 360 do 450 m n. m. Patrí do klastra Pod Panským Dielom, čo je vrch vypínajúci sa nad obcami patriacimi do spomenutého klastra. Kynceľová je jednou z nástupných obcí do rekreačnej oblasti Šachtičky. Obec je poprepájaná s inými obcami cyklotrasami a turistickými chodníkmi.

Zaujímavá je Zvonica - postavená v roku 1870, ktorá je dodnes funkčná. Najstarším domom v obci s ľudovou architektúrou je dom č. 42 z roku 1913.

V roku 2011 vďaka finančnému daru kynceľovského rodáka pána Jána Bielika z Ameriky, bola vybudovaná ďaľšia dominanta obce Rotunda.

Každoročne sa od roku 2006 v tejto obci neďaleko Banskej Bystrice koná Fizolňový deň. Je to súťaž vo varení fazule Fizolňový deň (miestnym názvoslovým fazuľa = fizolne) a pribudla k tom aj Súťaž v krájaní cibule. Súťaži sa o PUTOVNÝ POHÁR STAROSTKY OBCE.

Vo fizolňovici sa vyvarí mäso surové i údené, klobásky, rebierka atď. Mäso sa po uvarení vyberie a sólo konzumuje. Fizolňovica je potom perfektný vývar plný dobrôt v ktorom pláva "fizolňa" a zemiačiky. Lahôdka. Fizolňa = Fazuľa, je dôležitým zdrojom bielkovín, provitamínu A, obsahuje značné množstvo draslíka (1260 mg) a iné minerály. Látka glykokinín pomáha znižovať obsah cukru krvi, preto je vhodná na liečebnú diétu aj bežnú konzumáciu pre diabetikov. Pomáha aj pri chorobách cievneho a srdcového systému a preventívne pôsobí proti rakovine hrubého čreva.

Cibuľa lieči ľudí tisíce rokov Liečivé účinky cibule poznajú ľudia oddávna. Táto rastlina ničí choroboplodné zárodky a pomáha bojovať proti chorobám, ktoré dnes nazývame civilizačné. Cibuľu majú ľudia na jedálnom lístku už 5000 rokov. Konzumuje sa v rôznych podobách – surová, varená, pečená i smažená. Pre svoju močopudnosť bola odjakživa liekom na obličky a močový mechúr. Cibuľa však má aj ďalšie pozitívne účinky na ľudský organizmus: znižuje vysoký krvný tlak a hladinu cukru v krvi, bráni vzniku krvných zrazenín, vzhľadom na značný obsah zinku pôsobí pozitívne na stav prostaty a pomáha liečiť rôzne opuchy. Surová cibuľa má fytoncídne účinky (ničí choroboplodné zárodky a dokáže zastaviť rast niektorých baktérií a mikroorganizmov), potláča plynatosť a zápchu. Vzhľadom na obsah síry, kremíka a zinku vplýva veľmi dobre na rast vlasov a pevnosť nechtov.

Radíme:

* nepodceňujte sušenú cibuľu, obsah vitamínov je v nej vyšší ako v čerstvej cibuli.

* cibuľu nikdy nekrájajte do zásoby; po 12 hodinách je rozkrojená cibuľa toxická!
Slávka Vlčková, Zdravá výživa,Pravda.sk

Redakčný článok ©Folklorfest.sk

Copyright © 2011 – 2024 | Folklorfest.sk | Vlastník práv doc. Ján Styk - Institut | Všetky práva vyhradené
Údaje o prevádzkovateľovi | Obchodné podmienky | Manuál a pokyny | Nastavenia cookies