XIV. Rozospievaný Sriem 2013

Termín:	23.11.2013
Téma:	PODUJATIA NAŠICH KRAJANOV
Miesto konania:	Šíd, Vojvodina, Srbsko, (Zahraničie - Európa/Svet) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.slovackizavod.org.rs

Popis

XIV. Festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní.

Š Í D
MESTEČKO S NAJKRAJŠÍM SLOVENSKÝM PARKOM

Mestečko Šíd sa nachádza v západnej časti Sriemu. Leží na okrajových juhozápadných svahoch Fruškej hory v nadmorskej výške 113 m n. m., asi 70 km juhozápadne od Nového Sadu a asi 100 km západne od Belehradu. V blízkosti mesta je hraničný priechod s Chorvátskom.

V Šíde je Slovenský park. Názov je zaužívaný aj v srbskom obyvateľstve a pôvod má v minulosti, keď bola celá časť mesta, v ktorej sa park nachádza, obývaná Slovákmi. V tomto kraji je aj teraz značná časť obyvateľov slovenského pôvodu.

Žije tu 12 825 obyvateľov, predovšetkým Srbov. Z toho je 899 Slovákov, čo z celkového počtu tvorí 5,51 %. Šíd obýva aj značný počet Chorvátov (4,43%) a Rusínov (4,17 %). Priemerná veková hranica je 38,1 rokov.

Prvé slovenské rodiny sa sťahovali do Šídu počas 18. a začiatkom 19. storočia. Príchod prvých slovenských rodín možno datovať do roku 1810, o čom svedčia prvé písomné záznamy. Išlo o rodinu Jarábkovú, Baranovú, Majerovú, Vargovú, Hodákovú, Bodnárovú, Hrnikovú a Záborskú. Prisťahovali sa pravdepodobne zo Selenče a z Hložian. Roku 1815 boli zaevidované ďalšie slovenské rodiny, a to Potočnikovci, Vaničekovci a Bajzovci.

Od roku 1860 počet Slovákov v Šíde nepretržite stúpal až do konca 19. storočia. Boli to Slováci evanjelického i rímskokatolíckeho vierovyznania.

Roku 1906 tu Slováci založili Slovenskú sporiteľňu, ktorá v roku 1920 prerástla do Slovenskej banky. Vďaka jej kapitálu a darom šídskych Slovákov kúpili budovu, ktorá sa neskôr stala sídlom Slovenského čítacieho spolku. Náboženský život šídskych Slovákov sa začína založením Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Šíde roku 1894.

Slovenský jazyk a písmo sa dnes vyučuje fakultatívne na dvoch základných školách v Šíde, a to na ZŠ Sriemskeho frontu a ZŠ Branka Radičevića a na Gymnáziu Savu Šumanovića.

V období rokov 1945 až 1948 v Šíde existovali a vyvíjali činnosť tri slovenské spolky: Slovenský čítací spolok, Československá beseda a Miestny odbor Matice slovenskej, ktorý vznikol roku 1945. V tomto období sa začala formovať folklórna sekcia, ktorá sa stala neskôr základom všetkých aktivít.

Pri príležitosti dvojstého výročia príchodu Slovákov do tohto mesta uverejnil Stanislav Stupavský komplexnú monografickú publikáciu pod názvom Slováci v Šíde 1810 – 2010. Na vyše štyristo stranách popisuje historické údaje, duchovný a kultúrny život tunajšíchSlovákov, tiež vzdelávanie a informovanie občanov v slovenskom jazyku.