Pečenie kysnutých koláčov 2024 Riečka - 18. ročník

Termín:	16.11.2024
Téma:	PRETEKY a SÚŤAŽE \| VARENIE a PEČENIE DOBRôT
Miesto konania:	Riečka (SR - Banskobystrický kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.riecka.sk slovackizavod.org.rs

Popis

Pečenie kysnutých koláčov 2024 Riečka - 18. ročník

-----------------------------------------------------------------------------------------
Na obrázku spomienka na rok 2012
-----------------------------------------------------------------------------------------

Tradičná súťaž v pečení kysnutých koláčov

Dátum: 16.11.2024

Krásne je na tejto súťaži, že sa uskutoční už osemnásty raz i napriek tomu, že sa nejedná o všeobecne obľúbené a komerčne zaujímavé témy, ako napr. halušky, guláše. kapustnice a pod.

Úžasné je, že tejto súťaže sa zúčastňujú gazdinky zo srbskej Vojvodiny z mesta Kulpín. Chodia k nám pravidelne súťažiť od roku 2007!!!

Historické fakty o Kulpíne
Kulpín patrí medzi najstaršie dediny v južnej Báčke. Podľa niektorých údajov osada s dnešným názvom Kulpín sa tu spomína už na začiatku 13. storočia počas vlády kráľa Bela IV. Najstaršie hodnoverné údaje svedčia o tom, že Kulpín sa uvádzal pod menom Kurpee v písaných dokladoch s dátumom 28. februára 1345.

Nové dejiny Kulpína sa začínajú roku 1745, keď bratia Stratimirovićovci zakladajú dnešný Kulpín, ktorý dostali za vojenské zásluhy v boji proti Turkom od cisárovnej Márie Terézie.

Po tom ako Slováci prišli do Petrovca (1745), začali sa slovenské poddanské rodiny usadzovať aj v Kulpíne, ale väčšina kulpínskych Slovákov sa v roku 1758 presťahovala do Selenče a tak v roku 1772 žilo v Kulpíne iba dvadsaťdeväť slovenských rodín. Po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. v roku 1781 sa do Kulpína nasťahovali ďalší Slováci z Novohradskej, Hontianskej, Zvolenskej a Nitrianskej stolice. Roku 1900 žilo v Kulpíne 1848 Slovákov, čo bolo 58,5 % z celkového počtu obyvateľov.

Začiatky kultúrneho života Slovákov v Kulpíne je možné datovať už na koniec 18. storočia, čo súvisí so založením slovenského školstva v tejto osade (1789), k skutočnému rozmachu dochádza v dvadsiatych rokoch 19. storočia, keď sa v týchto dolnozemských končinách ocitlo viacero vynikajúcich slovenských vzdelancov.

Pavel Jozef Šafárik (1795 – 1861) ako riaditeľ srbského pravoslávneho gymnázia v Novom Sade (1819 – 1833) chodieval cez leto do Kulpína na návštevy rodiny Stratimirovićovcov a v tejto rodine v rovnakom čase bol vychovávateľom klasicistický básnik, učenec a profesor Michal Godra (1801 – 1874). Od roku 1832 pôsobil v Kulpíne ako evanjelický farár, organizátor školského, cirkevného a národného života a publicista Daniel Koléni (1800 – 1875). Jeho syn, kulpínsky rodák, Emil Koléni (1835 – 1915), neskôr hajdušický evanjelický farár, bol dopisovateľom slovenských novín a autor cestopisov a historických textov. V Kulpíne pôsobila aj ďalšia významná osobnosť národného a literárneho života – prozaik, publicista, dramatik, historic a evanjelický farár Félix Kutlík.

Félixovi Kutlíkovi sa v Kulpíne roku 1883 narodil syn – Félix Kutlík (1883 – 1954), ktorý bol uznávaným bankárom, publicistom a autorom monografie Dejiny Kutlíkovcov, ktorá je významným prameňom dejín Slovákov na Dolnej zemi. Z tejto rodiny pochádzal aj Cyril Kutlík (1869 – 1900), akademický maliar, ktorý v Belehrade založil prvú výtvarnú školu (Prva srpska crtačko-slikarska škola). Medzi významných kulpínskych rodákov patrí aj Albert Martiš (1855 – 1918), učiteľ v Padine, prozaik, národovec a priekopník pestovania chmeľu na tomto území. Jeden z najvýznamnejších slovenských architektov Milan Michal Harminc sa tiež narodil v Kulpíne – v murárskej rodine. Bol najproduktívnejším slovenským architektom a jeho stavby sú ozdobou viacerých miest vo Vojvodine, v Maďarsku a na Slovensku.

Do prvej svetovej vojny bol Kulpín strediskom volebného okresu do uhorského parlamentu. Vo voľbách roku 1869, v ktorých v celom Uhorsku boli úspešní iba štyria kandidáti z dvadsiatich dvoch kandidujúcich Slovákov, bol za okres Kulpín zvolený podpredseda Matice slovenskej Viliam Pauliny-Tóth (1826 – 1877). V roku 1905 sa dostal do uhorského snemu ďalší významný Slovák Dr. Milan Hodža (1878 – 1944), a to ako spoločný slovensko-srbský kandidát kulpínskeho okresu. Dr. Milan Hodža navštívil Kulpín ešte raz, roku 1936, ale už ako predseda československej vlády.

Z ďalších osobností slovenského kultúrneho života, ktoré poznačili dejiny Kulpína, treba spomenúť aj básnika Janka Kráľa (1822 – 1876). Tento romantický básnik-búrlivák učil v lete 1846 šľachtické dcéry v rodine Stratimirovićovcov.

Uvidíme, či tento rok príde Sv. Martin na bielom koni. K sväto martinským pochúťkam patria tradične pečené kysnuté koláče, rovnako ako pečené husi, lokše a mladé víno.

Svätý Martin, ako je známe, je patrónom vojakov, koňov, jazdcov, husí, vinárov… ale nielen ich. Jeho menom sú spojené rôzne pranostiky, napríklad Na svätého Martina drž sa, synku, komína, alebo Na svätého Martina, plače husia rodina, či, Ak príde Martin na bielom koni, metelica metelicu honí… No s Martinom sa predovšetkým spájajú svätomartinské slávnosti, ktoré sa konajú po celej Európe a znamenajú veľa všakovakých dobrôt na stole. Táto tradícia pochádza z dvora Jozefa II. a viazala sa k ochutnávke novej úrody vína.

A k ochutnávke, samozrejme, neodmysliteľne patrilo aj hodovanie a preto práve sem patrí aj tradičná súťaž v pečení kysnutých koláčov v obci Riečka pri Banskej Bystrici.

Redakčný článok © Folklorfest.sk