Cookie Consent by Free Privacy Policy Generator
Folklorfest.sk : podujatia na voľný čas
Tipy na víkend

Od Ondreja do Troch kráľov Kežmarok 2014

Od Ondreja do Troch kráľov Kežmarok 2014
Termín: 30.11.2014 - 06.01.2015
Téma: ĽUDOVÉ ZVYKY a TRADÍCIE
Miesto konania: Kežmarok (SR - Prešovský kraj)
Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web: www.kezmarok.com

Popis

Od Ondreja do Troch kráľov Kežmarok 2014

Kežmarský hrad

Tvorivé dielne pre deti základných škôl, počas ktorých sa oboznámia s tradíciami a zvykmi v období okolo Vianoc.

Tradičné zimné domáce a hospodárske práce, zvykoslovie predvianočného obdobia – zvyky na Ondreja, Barboru, Mikuláša a Luciu.

Historická Lucia
Zo života sv. Lucie nepoznáme veľa hodnoverných faktov. Naopak, okolo jej života i smrti poznáme veľa legiend. Najstaršie zachované životopisy svätej Lucie pochádzajú zo 6. storočia. Dvesto rokov, ktoré ich oddeľuje od života svätice, už nakopilo do nich toľko legiend, že sa nedá spoľahlivo oddeliť historické jadro.

Lucia je v povedomí slovenskej najstaršej generácie známa predovšetkým ako "bosorka", či "striga" a jej sviatok je najdôležitejší zo stridžích dní, kedy majú zlé sily najväčšiu moc.

Luciin sviatok patrí medzi najkratšie dni roka čo značia aj pranostiky: Svätá Lucia ukazuje svoju moc, lebo nám dáva najdlhšiu noc,,. Svätá Lucia je kráľovná noci,. Svätá Lucia noc upíja, ale dňa nepridá. Čas od svätej Lucie po Troch kráľov čiernou zimou nazývame .Čiernou zimou nazývali naši predkovia dobu dlhých až 16 hodín trvajúcich nocí.

V mnohých krajinách sa v období najdlhších nocí v roku uskutočňujú luciové slávnosti. Vo Švédsku sa dodnes dodržiava rodinná forma oslavy Lucie. Najstaršia dcéra oblečená do bieleho s vencom so štyrmi sviečkami na hlave prináša rodičom raňajky - kávu a zázvorové koláčiky.

Moderná tradícia Lucie sa datuje od roku 1927, kedy noviny v Stockholme vyhlásili voľbu Lucie pre tento rok. Tradícia sa potom šírila do regionálnych novín po celom Švédsku. Voľba Lucie je veľmi významná a podobá sa voľbe miss, teda najkrajšej dievčiny. Lucie z jednotlivých dediniek a miest postupujú do celoštátneho kola, kde je vyhlásená najkrajšia z nich, ktorá 13. decembra slávnostne obíde mesto na voze ťahanom koňmi, aby rozniesla svetlo do obchodov s jedlom, tovární, hospicov a nemocníc.

Stridžie dni
Dávna múdrosť hovorí: Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc. Preto vykonávali rôzne úkony, ktoré mali chrániť ich samotných, statok a úrodu. Od Lucie do Vianoc dávajú gazdiné kravám kúsok cesta zmiešaného s korením aby nad ním nemali čarodejnice moc.Neradno vraj vpúšťať na Luciu do domovov cudzie ženy, ktorá žena prišla 13. decembra do cudzieho domu ako prvá, bola považovaná za osobu s nekalými úmyslami, čiže "bosorku".

Na Luciu sa odporúčajú doslova cesnakové orgie - jesť koľko kto vládze, čo zaručí dobré zdravie. Dodnes mnohí dodržiavajú obyčaj modlenia sa za božiu ochranu a robia cesnakom tri krížiky. Jeden na dvere, druhý na čelo a tretí na hruď. Inokedy sa krížiky robili i na dvere chlievikov
novšie dokonca aj na garáž !!!.

Luciový stolček
Slovensku raritou sa stal tzv. luciový stolček. Išlo o malý jednoduchý stolček (napr. trojnožka), s ktorého výrobou sa malo začať na deň Lucie a každý deň (až do štedrého večera) sa malo na ňom niečo prihotoviť, bez použitia klincov a kladiva. Celý mal byť z dreva.

Biele Lucie
Známe sú aj maskované obchôdzky "lucií". Dievky sa obliekli do bielych plachiet, zakryli si tváre. Chodili po dedine vždy vo dvojiciach. Jedna mala v rukách štetku, alebo metlu a druhá krídlo z husi. Keď prišli do domu, bez slova a rýchlo oprášili nábytok, vymietli kúty a pec. Týmito úkonmi vyháňali z domu zlé sily, aby po celý rok nešťastie odišlo preč.

Ľúbostné čary
Deň sv. Lucie bol bohatý aj na ľúbostné čary. V tento deň sa zišla skupinka dievčat a napísali si lístočky s menami chlapcov. Zapracovali ich do cesta a varili na dreve ukradnutom u mládenca, ktorý sa im najviac páčil a nikto ich pri tomto čine nesmel vidieť. Na Horehroní radili dievčatám, aby od deviatich vdovíc ukradli po hrsti múky, vymiesili z nej cesto, potrhali ho na kúsky a do každého zakrútili lístok s menami mládencov. Vylovené meno bolo menom nastávajúceho.

Všeobecne známy bol spôsob veštby, keď si výdajachtivé dievčatá (mládenci) napísali na trinásť lístočkov dvanásť mien potenciálnych ženíchov (neviest) a trinásty nechali prázdny, niekde sa naň písalo slovo smrť. Každý deň sa jeden lístoček spálil, predposledný ráno na Štedrý deň. Posledný lístok s menom vyvoleného sa otvoril večer.

Pravdou je však aj to, že sa tieto zvyky už vytrácajú z našich obcí.

Copyright © 2011 – 2024 | Folklorfest.sk | Vlastník práv doc. Ján Styk - Institut | Všetky práva vyhradené
Údaje o prevádzkovateľovi | Obchodné podmienky | Manuál a pokyny | Nastavenia cookies