Hradné Huky Slovenská Ľupča 2016 - 6. ročník

Termín:	03.09.2016 - 04.09.2016
Téma:	KULTÚRA \| CECHY, SPOLKY a ZDRUŽENIA \| SLÁVNOSTI a FESTIVALY
Miesto konania:	Slovenská Ľupča (SR - Banskobystrický kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.slovenskalupca.sk www.ludovakultura.sk https://www.youtube.com/watch?v=KG6qKPWNJxQ

Popis

Hradné Huky Slovenská Ľupča 2016 - 6. ročník

Aj tento rok sa múry Hradu Slovenská Ľupča opäť rozozvučia stredovekou až súčasnou gajdošskou hudbou, v rámci medzinárodného festivalu stredovekej až súčasnej gajdošskej hudby, Hradné Huky a festivalu gajdošských tradícií, piesní a tancov. Kompozit festivalov už po šiestykrát prináša záujemcovi históriu, tradície, či rôzne využitie výrazného prvku našej tradičnej hudby, gájd.

Hrad Ľupča ožije gajdošskou hudbou. Po roku sa múry Hradu Slovenská Ľupča opäť rozozvučia stredovekou až súčasnou gajdošskou hudbou. Víkend s gajdošskou hudbou, s názvom Hradné Huky 2016, prinesie počas dvoch dní záujemcovi históriu, tradície, či rôzne využitie výrazného prvku našej tradičnej hudby, gájd, ktoré sa v decembri 2015 stali súčasťou Svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Počas prvého dňa s názvom Zahraj mi gajdoško, 3.9.2016, múry hradu privítajú rumunský kvartet TREI PARALE, ktorý interpretuje rumunskú stredovekú a tradičnú hudbu s etnoprvkami. Dynamický balkánsky etnofolklór prináša, počas tohto ročníka, známa chorvátska skupina VEJA, ktorá má na svojom konte viacero medzinárodných ocenení. Claymore bagpipes and drums z Nemecka privádza na Hrad Ľupča mladý Austrálčan narodený v Sheffielde v Anglicku, Allen Grace, dnes žijúci v Nemecku. Allen vyštudoval hru na škótske gajdy v Haileybury College. V rokoch 2007 až 2011 bol súčasťou svetoznámeho Cullen Pipe Band z mesta Cork v Írsku, ktorý je držiteľom mnohých ocenení svetových súťaží, organizovaných Royal Scottish Pipe Band Asociáciou. Unikátnou raritou tohto ročníka bude určite spojenie etnojazzového majstrovstva slovenského PACORA tria s poľským perkusionistom a hráčom na škótske gajdy, Przemekom Wawrzyniakom a excelentným hráčom, skladateľom mnohých skladieb pre gajdy a sláčikový orchester, či škótskej opery, Lindsay Davidson zo Spojeného kráľovstva. Záverom sobotného dňa zaznie nádherná moravská a česká ľudová hudba v podaní vynikajúceho Brnenského rozhlasového orchestra. Domácim gajdošským tradíciám bude venovaná nedeľa na Hrade Ľupča, s názvom Gajdošská múzička, kde vystúpia DFS Dratvárik a Drienka a Orchester Jána Berkyho Mrenicu ml. so sólistami, gajdošmi Ľubomírom Páričkom a jeho Bačovským triom, Pavlom Kužmom a jeho Goroľ muzičkou a hráčmi na škótske gajdy, Lindsay Davidsonom a Przemkom Wawrzyniakom. Oba dni bude Areál Hradu Ľupča dostupný na prehliadku a v okolí Hradu budú pripravené atrakcie pre deti.
Všetky informácie prináša organizátor, cult-E Európska kultúra, občianske združenie v rámci portálu www.hradnehuky.eu

Gajdošská kultúra Slovenska zapísaná do UNESCO

Gajdošská kultúra na Slovensku bola zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Druhý december 2015 zapíše zlatými písmenami do histórie našej kultúry a kultúrnosti. V dennej tlači, v televízii a rozhlase sa objavili správy o zapísaní gajdošskej kultúry Slovákov do REPREZENTATÍVNEHO ZOZNAMU NEHMOTNÉHO KULTÚRNEHO DEDIČSTVA UNESCO.

Rozhodli o tom členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva v namíbijskej metropole Windhoek. V zozname UNESCO figurujú už dva slovenské prvky: fujara (2005) a Terchovská muzika (2013).

Pojem gajdošská kultúra na Slovensku zahŕňa nielen samotný hudobný nástroj, ale aj všetky kultúrne a vedomostné prejavy, ktoré súvisia s výrobou a používaním gájd. Ide teda o technologické postupy pri výrobe a estetické stvárnenie nástroja, tradičnú hru na gajdy i rozmanité gajdošské interpretačné štýly, texty gajdošských piesní, spev a tanec pri gajdách, rituály s gajdami, tradičné ľudové obrady za sprievodu gájd alebo ľudovú slovesnosť spätú s týmto nástrojom.

Gajdy i celá gajdošská kultúra reprezentujú dlhodobú a kontinuálnu tradíciu najmä roľníckeho a pastierskeho obyvateľstva na Slovensku, ktorej korene siahajú až do 14. storočia, a ktorá sa na báze medzigeneračnej výmeny zachovala až dodnes.

Cech slovenských gajdošov v súčasnosti eviduje približne 40 lokalít, v ktorých je gajdošská tradícia stále živá. Udržiavanie výroby, hry a spevu pri gajdách je najintenzívnejšie v Bratislave, na severe Oravy, v Nitra a jej okolí, v oblasti Pohronského Inovca, vo Zvolene a Banskej Bystrici, na Podpoľaní, Gemeri, Malohonte a Tekove.

UNESCO zaradila na Slovensku v roku 1993 medzi kultúrne pamiatky Spišský hrad s okolím, Banskú Štiavnicu a Vlkolínec. V roku 2000 sa pridalo historické šarišské mesto Bardejov, v roku 2008 drevené kostoly Karpatského oblúka a v roku 2009 spišské mesto Levoča.

Medzi prírodnými pamiatkami reprezentujú Slovensko jaskyne a priepasti Slovenského krasu a Dobšinská ľadová jaskyňa. V roku 2007 boli na zoznam pridané aj Karpatské bukové pralesy v Bukovských a Vihorlatských vrchoch na východe Slovenska.