Cookie Consent by Free Privacy Policy Generator
Folklorfest.sk : podujatia na voľný čas
Tipy na víkend

Levočská biela pani Spišská Nová Ves

Levočská biela pani Spišská Nová Ves
Termín: 20.10.2016 - 31.03.2017
Téma: KULTÚRA
Miesto konania: Spišská Nová Ves (SR - Košický kraj)
Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web: www.spisskanovaves.eu
ik.levoca.eu

Popis

Levočská biela pani Spišská Nová Ves

Príďte s nami slávnostne otvoriť výstavu Levočskej bielej pani. Žena, ktorú čas zmenil na legendu. Mýty, legendy a historické fakty Vám vyrozprávajú tragický pribeh mladej ženy, o ktorej sa traduje, že pre bozk zradila krajinu.

Bolo to naozaj tak, alebo úplne inak?

Legenda

Legenda o Levočskej bielej panej má dve podoby. Avšak ani jedna z nich sa úplne nezhoduje so skutočnosťou. Isté je, že Juliana Géciová – Korponayová, ktorú pomenoval Levočskou bielou paňou vo svojom rovnomennom románe maďarský spisovateľ Mór Jókai, v Levoči naozaj žila. Jedna z legiend hovorí, že Juliana, zamilovaná do veliteľa nepriateľskej cisárskej armády, ukradla opitému richtárovi na bále kľúče od mestskej brány a z lásky zradila svoje mesto. Druhá verzia, ako aj jej literárna podoba, vykresľuje obdobie protihabsburgského stavovského povstania Františeka II. Rákociho, z rokov 1703 – 1709, ktoré skončilo uzatvorením Satmárskeho mieru v roku 1711. Touto dohodou, na základe vzájomných obojstranných ústupkov, si Habsburgovci zabezpečili dedičnosť koruny a uhorská šľachta platnosť stavovských výsad. V druhej verzii legendy dochádza k sprenevere voči mestu zo strany Juliany v strachu pred konfiškáciou majetku.

Podľa historických dokumentov, uložených v levočskom archíve, nebolo treba mesto zrádzať, lebo Levoča nebola nikdy spojencom Františka II. Rákocziho, ako sa to naoko javilo. Mesto kapitulovalo na základe dohody.

Obraz Levočskej bielej panej, ktorý ju zobrazuje oblečenú v bielych šatách vo chvíli zrady, sa nachádza v muzeálnej expozícii radnice. Dali ho namaľovať Probstnerovci, bohatí donátori Levoče, do výklenku klasicistického altánku na východných hradbách mesta, ktorý tejto rodine patril. Dodnes sa zachovala v Kostole sv. Jakuba lavica, v ktorej Juliana sedávala, i dom, v ktorom bývala, známy ako Spillenbergov dom.

Literárne spracovaná legenda o Levočskej bielej panej pochádza z obdobia kuruckých vojen. V tom čase Levoču obliehala rakúska cisárska armáda. Proti nej viedli odboj kuruci, ktorí boli žoldniermi vo vojskách povstaleckej protihabsburgovskej šľachty. Bojovali na strane Juraja Rákocziho, Imricha Thökölyho, či Františka II. Rákocziho.

Hlavnou hrdinkou príbehu je Juliana Korponayova. Pochádzala z Oždian, no dievčenské roky prežila v obci Hronsek, kde jej rodina vlastnila kaštieľ. Bola dcérou Zsigmonda Ghéczyho – nadšeného revolucionára a plukovníka telesnej stráže grófa Imricha Tökölyho. Juliana nasleduje svojho manžela Jánosa Korponaya, tiež kuruca, do Levoče. Ide sem nielen ako manželka jedného z kuruckých veliteľov , ale aj ako špiónka nepriateľského cisárskeho vojska. Zradiť manžela a mesto hodlá kvôli svojmu synovi. Pre neho žiada od cisára šľachtický titul a majetok. Aby mala tie pravé informácie, stáva sa zdanlivo milenkou najvyššieho kuruckého veliteľa Istvána Andrássyho, ktorému neskôr ukradne kľúče od dverí podzemnej chodby vedúcej z mesta za hradby. Bývajú v susedstve a stretávajú sa tajne, prostredníctvom vnútorných vchodov, ktorými boli domy prepojené. V zrade jej pomáha richtárova dcéra Kristína. Spoločne vpúšťajú do mesta cisárske vojsko tajným podzemným vchodom, nachádzajúcim sa v richtárovom dome. Zrada je odhalená. Od Juliany odchádza manžel, potupený jej spreneverou.

V tom čase zomiera cisár, ktorý sľúbil Juliane odmenu za zradu Levoče. Krásna Juliana prichádza k jeho smrteľnej posteli neskoro. Na jej zásluhy sa zabúda. Namiesto odmeny ju stíha trest, keď sklamaná odchádza k otcovi a pridáva sa na stranu kurucov. Je obvinená zo zrady, väznená na Červenom Kameni a nakoniec popravená sťatím v Györi. V maďarskom štátnom archíve sa zachovali kópie dokumentov týkajúcich sa Juliany Korponayovej – prepis výsluchu, jej testament a listy napísané vo väzení i výňatok z knihy zomrelých, s dátumom a miestom jej popravy a pochovania. Hrob Juliany Korponayovej sa nezachoval.

Spracovala: Dana Kristeková, Informačná kancelária mesta Levoča

Foto: Bc. Gabriela Hudáková a Dana Kristeková, Informačná kancelária mesta Levoča

Zdroj: SNM – Spišské múzeum v Levoči

Otvorenie výstavy začína 20. 10. 2016 o 16:00 v expozičných priestoroch Provinčného domu v Spišskej Novej Vsi.

Copyright © 2011 – 2024 | Folklorfest.sk | Vlastník práv doc. Ján Styk - Institut | Všetky práva vyhradené
Údaje o prevádzkovateľovi | Obchodné podmienky | Manuál a pokyny | Nastavenia cookies