Termín: | 13.04.2013 |
Téma: | PODUJATIA NAŠICH KRAJANOV |
Miesto konania: | Šíd, Vojvodina, Srbsko (Zahraničie - Európa/Svet) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky |
Web: | www.facebook.com/events/313896662069480/?ref=2
www.folklorfest.sk/index.php?page=detail&podujatie=490-13-rozospievany-sriem-v-starej-pazove www.slovackizavod.org.rs/kultura-i-sira-javnost/kulturna-mapa/mesta/sid |
Repríza festivalu mladých spevákov slovenských ľudových piesni.
Š Í D
MESTEČKO S NAJKRAJŠÍM SLOVENSKÝM PARKOM
Zemepisná charakteristika a demografia
Mestečko Šíd sa nachádza v západnej časti Sriemu na 19° 13' 21" východnej zemepisnej dĺžky a 45° 07' 25" severnej zemepisnej šírky. Leží na okrajových juhozápadných svahoch Fruškej hory v nadmorskej výške 113 m n. m., asi 70 km juhozápadne od Nového Sadu a asi 100 km západne od Belehradu. V blízkosti mesta je hraničný priechod s Chorvátskom.
Žije tu 12 825 obyvateľov, predovšetkým Srbov. Z toho je 899 Slovákov, čo z celkového počtu tvorí 5,51 %. Šíd obýva aj značný počet Chorvátov (4,43%) a Rusínov (4,17 %). Priemerná veková hranica je 38,1 rokov (36,5 u mužov a 39,6 u žien). Nachádza sa tu 5510 domácností a priemerný počet členov jednej domácnosti je 2,96.
Prvé slovenské rodiny sa sťahovali do Šídu počas 18. a začiatkom 19. storočia. Príchod prvých slovenských rodín možno datovať do roku 1810, o čom svedčia prvé písomné záznamy. Išlo o rodinu Jarábkovú, Baranovú, Majerovú, Vargovú, Hodákovú, Bodnárovú, Hrnikovú a Záborskú. Prisťahovali sa pravdepodobne zo Selenče a z Hložian. Roku 1815 boli zaevidované ďalšie slovenské rodiny, a to Potočnikovci, Vaničekovci a Bajzovci.
Od roku 1860 počet Slovákov v Šíde nepretržite stúpal až do konca 19. storočia. Boli to Slováci evanjelického i rímskokatolíckeho vierovyznania.