• ĽUDOVÉ ZVYKY a TRADÍCIE
• VARENIE a PEČENIE DOBRôT
• DNI OBCE a MESTA
• SLÁVNOSTI a FESTIVALY
• PODUJATIA NAŠICH KRAJANOV
• VINOBRANIE a VÍNO
• CECHY, SPOLKY a ZDRUŽENIA
• JARMOKY, TRHY a HODY
• KULTÚRA
• FOLKLÓRNE SÚBORY a SKUPINY
• ZÁBAVY, PLESY a BÁLY
• PIVNÉ SLÁVNOSTI a PIVO
• TURISTIKA a CYKLISTIKA
• PRETEKY a SÚŤAŽE
• HUDOBNÉ FESTIVALY a PRODUKCIE
• RôZNE +++
• + VLOŽIŤ SVOJE PODUJATIA

Váľanie mája 2022 Báčska Palanka

Popis

Váľanie mája 2022 Báčska Palanka

Dňa 11.6.2022 o 19:00 hod.
Báčska Palanka

Začalo sa to tak, že komorné panstvo v období tereziánskej a jozefínskej kolonizácie prvých troch stoviek srbských a slovenských rodín v rokoch 1760-1790 obývali Pustara Lalic. Prvá obecná správa vznikla v roku 1761. V roku 1764 bol zapísaný prvý novorodenec (Štrbački Vasilije) a prvý ženatý (Stevan Despotov). Cieľom kolonizácií bolo osídliť úrodnú bačskú nížinu pracujúcim, pracovitým a nábožensky tolerantným obyvateľstvom. Nábožensky tolerantní Srbi a Slováci sa ľahko zmestia do ich spoločného života. Obec je jedinečná aj vtedy i dnes, aj keď jedna polovica je srbská a druhá slovenská. Prvá osada sa nenachádzala na terajšom mieste a bola opustená, pretože domy sa v dôsledku mokradí zrútili. Lalic sa prvýkrát spomína ako dedina Srbov slobodných roľníkov v roku 1769. Išlo o rodiny prisťahovalcov pod vedením Arsenija III. Čarnojeviča. Ich rodinné priezviská boli: Popović, Rakić, Jovkić, Krivokuća ...
Evanjelický kostol
Prví Slováci prišli do Lalic v roku 1788 z Banátu, kde boli kolonizovaní, a tak sa ukrývali pred neustálymi tureckými útokmi. Ďalšia oveľa väčšia skupina Slovákov prišla v roku 1780 zo Slovenska (Tatranskej oblasti) z Peštianskej, Zvonskej, Gemerskej a Nitrianskej župy. Podľa záznamu z roku 1834 žilo v tom čase na múre pravoslávneho kostola 1606 obyvateľov.

Počet obyvateľov sa pomaly zvyšoval v dôsledku emigrácie do iných miest, ako aj epidémií a záplav. Počas veľkej epidémie cholery v roku 1836 zomrelo vyše 900 ľudí vrátane kňaza. Z tej doby je aj príbeh o slovenskom farárovi, roľníkovi, ktorý začal na koči utekať z dediny, no keď pocítil horúčku, vrátil sa zomrieť do svojej dediny, aby nákazu nepreniesol na iných. Ak by sa Dunaj vylial (vodný rok 1873), voda by zostala v atare takmer rok. Veľa domov sa pre vlhkosť zrútilo a cez dedinu sa prechádzalo na člnoch. Po povodni prišla epidémia cholery. Pri jednej z epidémií zomreli stovky Slovákov a ani jeden Srb. Legenda hovorí, že Srbi si niečo navarili a zjedli a tak sa zachránili a možno je to len nejaký prírodný faktor alebo možno získaná imunita.
V roku 1873 sa prisťahovalo 15 židovských rodín. Okrem nich tam boli aj niektorí Maďari a Nemci. Všetok kultúrny a vzdelávací život bol spojený s kostolmi a školami. Slovenský evanjelický kostol bol postavený v rokoch 1848-1852. Pri srbskom kostole funguje srbská škola. Srbský kostol s krásnym oltárom a barokovou zvonicou bol postavený v roku 1834.

Podľa sčítania ľudu z roku 1900 mal Lalic 2 530 obyvateľov a 465 domových čísel. Z tých čias sa traduje historka, že prvých osadníkov Srbov od Márie Terézie, rovnako ako Staparčanov, presťahovali na brehy Dunaja, aby tam už nepočúvali a nerabovali gangy. Preto sa hovorí, že karavány a vykradnuté mandardy boli dlho ničené.

Z Lalića pochádza básnik Nestor Žučni (Proka Jovkić), ktorý bol po návrate z Ameriky štipendistom srbskej vlády a ako dobrovoľník zomrel na týfus, preto ho pochovali v Niši.