Folklorfest.sk : podujatia na voľný čas
Tipy na víkend

Praidky v Bajši - 8. ročník

Praidky v Bajši - 8. ročník
Termín: 23.02.2013
Téma: PODUJATIA NAŠICH KRAJANOV
Miesto konania: Bajša, Vojvodina, Serbia (Zahraničie - Európa/Svet)
Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web: www.hl.rs
www.slovackizavod.org.rs/kultura-i-sira-javnost/kulturna-mapa/mesta/bajsa
Ďalšie informácie: Tel.: +381 21/54 55 70, Mail:office@slovackizavod.org.rs

Popis

PRIADKY V BAJŠI - 8. ročník

V sobotu 23. februára 2013 Miestne spoločenstvo Bajša, Spolok pre ochranu tradícií Etno, KUS Bratstvo, Spolok pestovateľov viniča, ovocia a zeleniny Kadarka a ostatné združenia zorganizujú v poradí ôsme podujatie Priadky v Bajši.

V rámci programu usporiadajú súťaže:
* v mrvení kukurice,
* miesení cesta,
* súťaž o najlepšiu pálenku
* a iné zaujímavé aktivity.

Na priadkach sa zúčastnia aj hostia z iných prostredí a zo zahraničia.

Bajša
je osada v obci Báčska Topola v Severobáčskom okrese. Od Báčskej Topoly je vzdialená 6 km a rozprestiera sa na ploche 67,4 km² v nadmorskej výške 75 m n. m. Je najsevernejšou lokalitou v Srbsku, početnejšie obývanou Slovákmi.

V knihe Slovenská evanjelická kresťanská cirkev, ktorú zostavil Adam Vereš (1883 – 1931) sa píše, že latinské doklady zachované v cirkevnom archíve v Bajši svedčia o tom, že tu už roku 1720 žili Slováci – evanjelici a Maďari – kalvíni. V tom roku mali aj učiteľa – levitu Ďurkoviča, ktorého onedlho pozbavili funkcie, pretože vyučoval iba po slovensky a nehovoril po maďarsky.

Osadnícka zmluva podpísaná 17. februára 1757 hovorí, že sa sem Slováci nasťahovali z Novohradu, Zvolenskej stolice a aj z Nitrianskej stolice, z okolia Myjavy a Brezovej. O tom svedčia aj priezviská Senický, Teplický, Považanský, Kokavský, Drieňovský, Spišiak a Hronec.

Slováci sa postarali o výchovu a vzdelávanie svojich detí a roku 1764 si založili slovenskú školu, kde ako prvý učiteľ pôsobil Jozef Námestovský. Narodil sa v Trnave roku 1729. Do Topoly prišiel roku 1756 ako pisár. V Bajši začal pôsobiť od roku 1767 a hoci bol katolíckeho vierovyznania, slovenskí evanjelici ho prijali za učiteľa. Okrem slovenskej školy bola v Bajši od roku 1755 aj srbská škola a od roku 1774 aj katolícka. V tom istom roku sa premeriaval bajšiansky chotár a v zachovaných zápisoch sa uvádza, že Slováci tvorili väčšinu obyvateľstva.

Náboženský život Slovákov v Bajši bol čulý. Evanjelici už roku 1783 kúpili od rodiny Zakovej pozemok pre modlitebnicu a tiež dostali aj miesto pre faru. Roku 1785 bol farárom Ján Tomka, ktorý tu úradoval do roku 1794. Po ňom túto funkciu zastávali Michal Pavel Slamaj, Pavel Galovic a Matej Ambrózi, ktorý v Bajši úradoval v rokoch 1820 – 1825, keď bola vystavaná fara a položené aj základy chrámu. Avšak výstavbu kostola ukončili až roku 1846 za vedenia zborového farára Jána Šimšáleka. Duchovný aj kultúrny život Slovákov v Bajši sa začal rozvíjať v rokoch 1846 – 1849, keď tu pôsobil farár Štefan Homola.

Okrem náboženského života organizoval aj mnohé vzdelávacie večierky, založil nedeľnú školu, kde mládež, ale aj tých starších, učil spievať. Obecný dom si Bajšania postavili roku 1881. Neskôr bola vybudovaná aj nová školská sieň pri kostole.

Po druhej svetovej vojne bola v Bajši veľká fluktuácia obyvateľstva, čo zapríčinilo, že v súčasnosti je táto osada multietnická. Žije tu najviac Maďarov (65,07%), Srbov a potom Slovákov, Chorvátov, Rómov, Rusínov a v menšom počte Nemcov, Slovincov, Bunevcov, Ukrajincov a Macedóncov. Dedina bola elektrifikovaná roku 1946 a Základnú školu Bratstva a jednoty začali budovať roku 1965. Postupne ju dobudovali, rozširovali, modernizovali. Roku 1971 bola slovenská škola zatvorená a v súčasnosti výučba na základnej škole prebieha iba v srbskom a maďarskom jazyku. Existuje však možnosť zvoliť si slovenčinu ako fakultatívny predmet. Žiaci, ktorí navštevujú tieto hodiny, si občas zorganizujú podujatie v slovenskom jazyku. Slovenčinu možno počuť aj v evanjelickej cirkvi v Bajši, ale bohoslužby sa konajú aj v maďarskom jazyku.

Kultúrny život Slovákov v Bajši nie je veľmi bohatý. Menšie podujatia pre deti občas usporiadajú v základnej škole. Niekedy si pozvú slovenskú folklórnu skupinu z inej osady, ale aj v tom prípade je program venovaný všetkým deťom bez ohľadu na ich etnickú príslušnosť.

Copyright © 2011 – 2017 | Folklorfest.sk | Vlastník práv doc. Ján Styk - Institut | Všetky práva vyhradené
Údaje o prevádzkovateľovi | Obchodné podmienky | Manuál a pokyny