Vinobranie v Rači

Termín:	23.09.2011 - 25.09.2011
Téma:	VINOBRANIE a VÍNO
Miesto konania:	Bratislava - Rača (SR - Bratislavský kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.vino.sk/vinarske-aktuality/vinobranie-raca-2011.html

Popis

Račianske vinobranie 2011 sa uskutoční 23. až 25. septembra na rozšírenej trase plnej stánkov, ktoré sa budú tiahnuť od Nemeckého kultúrneho domu cez Barónku, Alstrovu, Knižkovu dolinu, Amfiteáter, Jurkovičovu, Detviansku a časť Rustaveliho. Slávnostné otvorenie vinobrania spolu s bohatým a zaujímavým programom bude v sobotu o 14.45 hod. v Amfiteátri v Knižkovej doline, večerný program sa uskutoční súbežne v Amfiteátri, aj pred Nemeckým kultúrnym domom. Tento rok sa na vinobraní pripravuje viacero prekvapení. Deti sa budú môcť vyšantiť na kolotočoch od výmyslu sveta a pre najmenších sú pripravené skákadlá. Novinkou budú aj novovytvorené zóny oddychu určené predovšetkým rodinám s deťmi a našim seniorom. Pribudne aj malá zvieracia farma, ktorú nájdete v záhrade Miestneho úradu na Alstrovej ulici. Za účelom podpory tradícií a zviditeľňovania nášho kultúrneho bohatstva bude otvorených viacero výstav. Stánok mestskej časti plný kvalitného vína, gurmánskych dobrôt a račianskych špecialít - nesúci názov Račiansky chotár - bude návštevníkom k dispozícii počas celých slávností. Pozrieť si môžete ukážky lisovania hrozna, pripravené sú aj súťaže o hodnotné ceny.

Z histórie vinohradníctva

Vínečko bílé, si od mej milej... O víne spievajú ľudové piesne a básnici píšu ódy. Zvykne sa o ňom hovoriť ako o kráľovskom nápoji. Vinič hroznorodý patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Väčšina vedeckých publikácií uvádza, že vinič pochádza zo strednej Ázie a z Kaukazu z oblasti Čierneho a Kaspického mora. Podľa vykopávok archeológov a nálezov semien viniča sa zistilo, že vinič sa rozšíril ďalej do Egypta, Sýrie, Babylonie, potom do Číny, Palestíny a Grécka. Z Grécka sa rýchle rozšíril do Rímskej ríše a do oblastí, ktoré Rimania pri svojich výbojoch obsadzovali. Predpokladá sa, že väčšina vinohradníckych oblastí v Európe vznikla na územiach, ktoré boli obsadené Rimanmi. Tak sa rozšíril vinič do Francúzska, Portugalska a Španielska, pričom hranica bola na rieke Mosele v dnešnom Nemecku, a ďalej do Čiech a na Slovensko. Rozšírenie pestovania viniča v strednom a severnom Taliansku sa pripisuje Etruskom. Z historických výskumov vyplýva, že v Egypte bolo známe víno už v najstarších dobách jeho dlhej histórie, teda už pred 3.200 rokmi pred n. l. Dôkazy o tom sa našli v hrobkách faraónov,kde sa medzi rôznymi kresbami nachádzali aj kresby o pestovaní viniča, lisovaní hrozna, ako aj o príprave vína a o jeho pití. Ked’že si Rímania víno vel’mi obl’úbili, za čias Marca Aurelia sa u nás začali zakladat’ prvé vinohrady. V okolí Bratislavy vznikali prvé vinohrady v 5. storočí. Prvý záznam o vinohradoch v Rači je z 13. storočia - spísané a listinami potvrdené majetkové vinohradnícke zvyklosti. Prvé zmienky o I’udových viniciach sa objavujú v 16. storočí. Vinice sa vtedy medzi I’ud’mi vysoko cenili a poddaní mohli nimi dokonca vol’nejšie disponovat’ ako s ostatnou pôdou. Poddaní mali právo prenechat’ vinice ako dedičstvo potomkom alebo ich mohli aj predať. Koncom 17. storočia väčšinu viníc vlastnili obyčajní I’udia. Výrazne sa znížila produkcia, ale začala sa rozvíjat’ silná vinohradnícka kultúra pretrvávajúca až dodnes. Napriek mnohým komplikáciám (vysoké dane, povinnosti voči zemepánom) dosiahli račianski vinohradníci vysokú úroveň svojej produkcie.

V 18. storočí znalec uhorského vinohradníctva Matej Bel hodnotil račianske víno veľmi vysoko. Oceňoval jeho chuť, vôňu i zdravotné účinky. V roku 1767 udelila Mária Terézia Rači donačnú listinu na račiansku Frankovku. Bolo to ocenenie, že toto víno je vhodné i na kráľovský stôl. Obľúbeným patrónom vinohradníkov je svätý Urban, ktorý býva zobrazovaný s hroznom vína.

Čo hovorí súčasnosť – vo víne je mladosť.

In vino veritas – vo víne je pravda, to sa hovorí o najlahodnejšom moku. Lenže vovíne nie je skrytá iba pravda, ale podľa najnovších vedeckých poznatkov aj mladosť. Chemické zlúčeniny v červenom víne totiž podľa amerických vedcov obsahujú zlúčeniny, ktoré by raz mohli pomôcť udržať naše srdce “geneticky mladé”. Látka resveratrol podľa všetkého v srdcových génoch zastavuje genetické zmeny spojené so starnutím. Tieto účinky sú zrejme rovnaké, ako je tomu pri dodržiavaní nízkokalorických diét, ktoré, ako je známe, predlžujú život. Samotné pitie vína ale tento efekt neprinesie. Resveratrol sa vyskytuje hlavne v červenom víne, v grepoch, granátových jablkách a tiež v menšom množstve v bielom víne. Táto látka sa pre svoje antioxidačné a antibakteriálne účinky používa ako doplnok stravy. Tiež sa traduje, že pohár červeného vína k jedlu pomáha bojovať proti srdcovým ochoreniam.