Termín: | 30.05.2026 |
Téma: | PRETEKY a SÚŤAŽE | VARENIE a PEČENIE DOBRôT |
Miesto konania: | Brusno (SR - Banskobystrický kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky |
Web: | www.brusno.sk
www.ludovakultura.sk/zoznam-nkd/cipkarsko/ |
Čipkárskô 2026 Brusno - 27. ročník
Dátum: 30.5.2026
GRATULÁCIA
Názov osvedčenia: Čipkárskô
Číslo osvedčenia - CTLK-RZNKD-2024/001
Predkladatelia: Obec Brusno a Ján Styk
Obec Brusno získala Osvedčenie o zápise do nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska dňa 12.1.2025 a Osvedčenie bolo odovzdané dňa 7.5.2025 na Slávnostnom vyhlásení nových prvkov a aktivít zapísaných do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Podujatie pripravil Slovenský ľudový umelecký kolektív a Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u v Rusovciach pod záštitou ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Čo je to "Čipkárskô"?
. . . "Čipkárskô" je jedlo a zároveň rovnomenná súťaž vo varení čipkárskeho jedla!
Čipkárskô je tradičné jedlo čipkárov pochádzajúcich z bývalých čipkárskych obcí regiónu stredného Slovenska
Toto jedlo varili naši predkovia, ktorí obchodovali s tovarom a hlavne s čipkami, ktoré nakupovali na Španej Doline, Starých Horách, Banskej Štiavnici atď. Traduje sa, že tieto čipky boli vyhľadávané až na cisárskom dvore vo Viedni.
Presun na jednotlivé trhoviská absolvovali na vozoch ťahaných koňmi a to po celej Európe. Aby si ušetrili čas, zavesili tzv. mašinu vzadu na voz a jedlo varili priamo na voze počas jazdy. Mašina bola dômyselne skonštruovaná. Ak by sa prikladalo drevo, šišky a pod. vytiahnutím posuvného ohniska, hrozilo by veľké nebezpečenstvo požiaru. Dômyselnosť bola v tom, že čipkári pridávali palivo na oheň cez komín.
Keď jedlo uvarili obyčajne zastavili a najedli sa. Najprv jedli husté to znamená vybrali dierovanou varechou mäso – baranie, alebo hovädzie, koreňovú zeleninu, cibuľu, zemiaky a cestovinu zvanú trhance, ktoré museli byť "obschnuté, aby sa pri varení "nezhrčili" dochutili to čiernym korením a soľou. Na zastávke najprv zjedli husté a potom vypili polievku, koníky sa napásli a pokračovali vo svojej ceste ďalej.
Mašina je špeciálne skonštruovaná nádoba na varenie, ktorú používali obchodníci – čipkári z nášho regiónu, počas presunu na vozoch za obchodmi po celej Dolnej zemi. Mašina je kovový hrniec s roštom v spodnej časti a pevným komínom cez stred valca. Do komína sa vhadzuje palivo najmä drevo šišky i drevené uhlie. Varenie vďaka tepla z ohniska a komína, ktorý je obklopený jedlom sa rýchlejšie uvarí.
Čipkárom sa nemohol stať hocikto! Musel podať žiadosť na obec. Za čipkára sa svojim podpisom zaručili richtár a notár obce žiadateľa a potvrdil obecnou pečaťou. S takto vybavenou žiadosťou išiel vybaviť povolenie tzv. Podomovú knižku na najvyšší úrad Zvolenskej župy so sídlom v Banskej Bystrici. Podomová knižka ho oprávňovala predávať aj na trhoch celej Rakúsko-Uhorskej monarchie. Hovorí sa aj, že niektorí čipkári zašli až na blízky východ.
Je známe, že čipkári zašli do Slavónie, ba až k hraniciam dnešného Albánska. Čipkári boli dômyselní i šikovní ľudia a ešte lepší predajcovia. Vedeli sa dohovoriť jazykmi monarchie a ovládali jazyk nemecký, maďarský, rumunský, srbský a aj lokálne nárečia.
Čipkári boli vynaliezaví a cieľavedomí, pretože keď ubúdali pracovné príležitosti príchodom spriemyselňovania krajiny chopili sa iniciatívy a vydali sa do sveta zarobiť peniaz na prilepšenie života rodiny. Neskôr nepredávali len čipky, ale aj produkty vyrobené rodinami v čipkárskej oblasti, však dreva tam bolo dosť, boli to hrable, poriská na poľnohospodárske nástroje a podobne. Samozrejme aj motyky, lopaty, kosy i rýle. Využívali výrobu železa v neďalekom Hronci kde bola prvá vysoká pec na výrobu železa v Uhorsku.
Je zaujímavé, že najkrajšie oblečené ženy, boli ženy čipkárov. To preto, lebo im muži-čipkári po návrate z ciest priniesli najnovšiu módu a skrášľovacie predmety.
Redakčný článok © Folklorfest.sk