Tatranskí gorali

Termín:	15.01.2012 - 30.04.2012
Téma:	KULTÚRA
Miesto konania:	Starý Smokovec (SR - Prešovský kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.cestovatel.eu/1480-dvaja-velmi-znami-gorali-v-grandhoteli www.restauracie.etrend.sk/udalosti/gorali-v-grandhoteli.html

Popis

TATRANSKÍ GORALI - výstava "starých" fotografii

Výstavu pripravil Adam Kitkowski.

Záštitu nad výstavou prevzali:

primátor Mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš
a
prednosta Tatranského okresu Andrzej Gąsienica Makowski.

Dňa 15.1.2012 sa začína v Grandhoteli Starý Smokovec výstava „starých“ fotografií s názvom Tatranskí gorali - Bartuś Obrochta a Jan Krzeptowski Sabała. Výstava prezentuje kolekciu fotografií dvoch osobností známych z literatúry, rodinných rozhovorov či legiend o tatranských goraloch.

Bartuś Obrochta (1850 – 1926) sa preslávil ako huslista a populárny tatranský sprievodca. Bol tiež strážcom lesa, gazdoval v Kościelisku a dokonca bol aj vydavateľom novín.

O jednu generáciu starší Jan Krzeptowski Sabała (1810 – 1894) bol slávnym rozprávačom, muzikantom, poľovníkom a možno aj tatranským zbojníkom.

Desiatky fotografií z časti odrážajú dobu, v ktorej žili obaja gorali. Pochádzajú zo zbierok Tatranského múzea, rodiny Obrochtovcov a zbierky autora výstavy. Podujatie potrvá od 13. januára do 30. apríla 2012. Keďže pre slovenské Tatry sú poľskí dovolenkári významnou klientelou, výstava začína symbolicky v období, kedy začínajú aj zimné prázdniny v Poľsku.

Gorali

niekedy horali, gor. gurali sú etnografická skupina žijúca jednak na česko - poľsko - slovenskom pomedzí zhruba medzi Jablunkovom v Česku (vrátane) a severným Spišom na Slovensku (vrátane) a jednak v malých enklávach v (ostatnom) Poľsku, na (ostatnom) Slovensku a na rumunsko - ukrajinských hraniciach. Na území Slovenska (a územiach prv patriacich k Uhorsku, ale dnes pripojených k Poľsku) sa Gorali najneskôr od 18. storočia sami považovali za Slovákov.
Gorali sú charakteristickí špecifickým goralským nárečím, ktoré sa považuje za dialekt poľského pôvodu, avšak v procese intenzívnych a dlhodobých (slovensko-poľských) jazykových kontaktov sa na staršiu vrstvu zahrňujúcu geneticky poľské zmeny navrstvila mladšia vrstva zmien, ktorá goralské dialekty istým spôsobom (fonologicky, morfologicky aj lexikálne) vzdialila od poľských dialektov a zároveň ich priblížila k slovenským nárečiam (resp. k iným). Goralské nárečie na Orave si zachovalo najviac pôvodných petrefaktov (hláskoslovných, morfologický, lexikálnych, tvaroslovných) v porovnaní so spišskými či kysuckými goralskými nárečiami alebo s dialektmi enkláv.