Oslobodenie Bratislavy 2026 - 81. výročie

Termín:	04.04.2026 - 30.05.2026
Téma:	SLÁVNOSTI a FESTIVALY
Miesto konania:	Bratislava (SR - Bratislavský kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.vhu.sk/81-vyrocie-oslobodenia-bratislavy/

Popis

Oslobodenie Bratislavy 2026 - 81. výročie

Dátum: 4.4.1945

Víťazstvo – pamätník oslobodenia Červenou armádou v Bratislave nesie nápis: Sovietskej armáde osloboditeľke vďačná Bratislava.

Autormi diela sú Jozef Kostka, akad. soch. a Ing. arch. Milan Škorupa a bol umiestnený v roku 1950. Je všeobecne uvádzané, že modelkou pre ženskú postavu v soche Víťazstvo od Jozef Kostka bola Helena „Hela“ Látalová vydatá Sekerová. Dievča v súsoší nekráča len vedľa vojaka; predstavuje civilné obyvateľstvo a život, ktorý sa po vojne znova prebúdza. V rukách drží kyticu kvetov, čo bol typický obraz vítania osloboditeľských vojsk. Helena bola rodáčkou z Bratislavy.
V čase, keď socha vznikala (rok 1946), mala približne 19 – 20 rokov. Nepracovala ako profesionálna modelka; bola mladou úradníčkou, ktorá v tom čase pôsobila na vtedajšom Povereníctve pôšt. Sochár Jozef Kostka ju vraj stretol náhodou v meste. Oslovila ho jej prirodzená krása, skromnosť a vyžarovanie, ktoré presne zodpovedalo jeho predstave o „dievčati slobody“ – symbole nového, mierového života. Helena mu stála modelom v jeho ateliéri. Pre Kostku bolo dôležité, aby postava dievčaťa nepôsobila strojene, ale aby z nej sálal optimizmus a radosť z konca vojny. To sa mu podarilo zachytiť v jej dynamickom kroku a v geste, ktorým drží kyticu kvetov.
Kostka si ju vybral práve pre jej typický stredoeurópsky vzhľad – hľadal „dievča odvedľa“, nie profesionálnu pózistku, aby socha pôsobila autenticky a civilne.
Jej slovenské korene a civilný pôvab mali za cieľ ukázať, že oslobodenie prinieslo radosť obyčajným ľuďom, ktorí v meste žili a pracovali.
Pani Helena Sekerová-Látalová prežila celý svoj život v Bratislave. Hoci sa stala predlohou pre jedno z najznámejších diel v centre mesta, zostala veľmi skromnou ženou a o svojej „sláve“ hovorila len zriedka, väčšinou v kruhu rodiny a blízkych. Dňa 26. december 2012 zomrela vo veku 86 rokov. Potvrdené rodinou a historikmi umenia pri dokumentácii bratislavských pomníkov.

Pamätník nájdete na Námestí Eugena Suchoňa, 811 02 Bratislava a nachádza sa teda pri Hviezdoslavovom námestí medzi budovami Reduta - Slovenská filharmónia a Slovenské národné divadlo - historická budova a v tesnej blízkosti hotela Carlton.

Bratislava bola oslobodená dňa 4.4.1945.
Bratislava bola pre nemeckú armádu dôležitý oporný bod na styku karpatských a alpských výbežkov, bola viac ako tri mesiace pripravovaná na obranu ako predsunutá súčasť obrany Viedne a tzv. alpskej pevnosti.

„Festung Pressburg“ bránilo 10-tisíc vojakov Wehrmachtu 96., 711. a 23. pešej divízie, ako aj 43. a 153. divízie zo záloh Volkssturmu 8. armády a 27. maďarskej divízie.

Všetky významné budovy v Bratislave boli podmínované a napojene na jednotný odpaľovací systém, aby mohli byt naraz vyhodené do vzduchu. Zabránil tomu však rýchly postup vojsk 2. ukrajinského frontu a bratislavčanom sa podarilo tento systém poškodiť.

Bezprostredné boje o Bratislavu začali 2. apríla 1945, keď prvé oddiely sovietskej Červenej armády oslobodili Vajnory a odtiaľ ostreľovali nemecké pozície na svahoch Malých Karpát. O deň neskôr, 3. apríla, po delostreleckej príprave a leteckých útokoch jednotiek 5. leteckej armády generálplukovníka S. K. Goriunova, začali priame bezprostredné boje o Bratislavu.

Okrem už vyššie spomenutých jednotiek mali na oslobodení mesta podiel aj 27. gardová tanková brigáda i Dunajská vojenská flotila – zoskupenie vojenských člnov a lodí Čiernomorskej flotily Červenej armády a 2. tankový pluk rumunskej armády. Obe jednotky nasadil veliteľ 7. gardovej armády generálplukovník M. S. Šumilov na smere hlavného úderu, teda na Bratislavu. V popoludňajších hodinách 3. apríla 1945 sa sústredili na južnom okraji Ivanky pri Dunaji a odtiaľ prenikli v súčinnosti so streleckými jednotkami predovšetkým na východné svahy Malých Karpát, ale i do predmestí a centra Bratislavy. Dňa 4. apríla obe tankové jednotky pôsobili zásadne ako tanky priamej podpory pechoty, prevažne v zostave úderných skupín prvosledových divízií.

Počas priamych bojov o Bratislavu padlo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov.

Záverom treba zdôrazniť, že hlavný podiel na oslobodení Bratislavy mali jednotky bojujúce v bojovej zostave sovietskej 7. gardovej armády generálplukovníka M. S. Šumilova, 46. armády generálporučíka A. V. Petruševského a Dunajskej vojenskej riečnej flotily kontraadmirála G. N. Cholosťakova.

Redakčný článok © Folklorfest.sk