Slovenský Komlóš 2026 - 280. výročie znovuosídlenia a XXII. ročník súťaže komlóškej suchej klobásy

Termín:	25.04.2026
Téma:	KULTÚRA \| PODUJATIA NAŠICH KRAJANOV \| VARENIE a PEČENIE DOBRôT
Miesto konania:	Slovenský Komlóš, Békešská župa, (Zahraničie - Maďarsko) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.facebook.com/photo?fbid=997595769016498&set=pcb.997595919016483

Popis

Slovenský Komlóš 2026 - 280. výročie znovuosídlenia a XXII. ročník súťaže komlóškej suchej klobásy

Dátum: 25.4.2026

Kultúrne a gastronomické stretnutie Slovákov a XXI. ročník súťaže suchej klobásy | 26. apríla v Slovenskom Komlóši

Viac informácií je hore na plagáte.

Slovenský Komlóš (maďarsky Tótkomlós) je významné mesto v juhovýchodnom Maďarsku (Békešská župa), ktoré je dodnes považované za jedno z najdôležitejších centier slovenskej menšiny v krajine.

1. História a osídlenie
Mesto bolo založené v roku 1746, keď sa sem na výzvu baróna Jozefa Rudňanského presťahovalo 80 slovenských rodín (prevažne evanjelikov) z vtedajšieho Békešského svätého Ondreja. Títo ľudia pôvodne pochádzali z územia dnešného stredného Slovenska (Novohrad, Hont, Zvolen).

Pôvod názvu: Názov „Komlóš“ je odvodený od divého chmeľu (komló), ktorý tu rástol. Prívlastok „Slovenský“ (maď. Tót) odkazuje na národnosť zakladateľov.

Náboženstvo: Evanjelická viera bola pre miestnych Slovákov kľúčovým prvkom identity. Monumentálny evanjelický kostol z roku 1893 je dodnes symbolom mesta.

2. Kultúra a tradície
Slovenský Komlóš je známy udržiavaním dolnozemských tradícií. Miestni obyvatelia si po generácie zachovali špecifické stredoslovenské nárečie i keď archaické.

Gastronómia: Mesto je preslávené komlóšskou klobásou a špeciálnou kapustou s baraninou. Každoročne sa tu koná súťaž vo výrobe suchej klobásy.

Slovenské inštitúcie: V meste funguje Slovenská základná škola, slovenské ochotnícke divadlo, folklórny súbor Zelený veniec a sídli tu aj regionálne kultúrne stredisko Slovákov v Maďarsku.

3. Súčasnosť
Po druhej svetovej vojne a v rámci výmeny obyvateľstva (1946–1948) odišla veľká časť Slovákov späť na Slovensko (osídlili najmä obce na južnom Slovensku, napr. Sládkovičovo či okolie Galanty). Napriek tomu si mesto dodnes zachováva slovenský ráz.