13. Rozospievaný Sriem v Starej Pazove

Termín:	08.12.2012
Téma:	KULTÚRA \| CECHY, SPOLKY a ZDRUŽENIA
Miesto konania:	Stará Pazova / Serbia (Zahraničie - Európa/Svet) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	slovackizavod.org.rs

Popis

Rozospievaný Sriem v Starej Pazove - 13. ročník

V sobotu 8. decembra 2012 sa v staropazovskej divadelnej sieni uskutoční 13. ročník festivalu Rozospievaný Sriem, v organizácii Miestneho odboru Matice slovenskej a SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy.

STARÁ PAZOVA

Historické fakty o Starej Pazove

Starú Pazovu v 18. storočí osídlili najprv Srbi, ktorí na pustatinu Pazovo prišli chrániť hranicu Uhorska pred tureckými vpádmi a založili si osadu vo vtedajšom Petrovaradínskom pohraničnom regimente. Do tejto srbskej osady prišla v roku 1770 prvá skupina Slovákov zo Selenče a čoskoro aj ďalšie skupiny zo Zvolenskej a Novohradskej stolice, ktoré tu našli vysokú mieru náboženskej slobody s podmienkou, že budú strážiť hranicu, klčovať lesy, kopať kanály a studne. Osadníci sa hneď na začiatku zaujímali aj o svoj duchovný život a školskú výchovu detí. Prvý slovenský pazovský farár Samuel Špannagel roku 1770 konal prvé služby Božie pre verejnosť pod holým nebom. V roku príchodu vybudovali si aj modlitebňu a o rok neskôr položili základný kameň evanjelického kostola. Onedlho bola vystavaná fara a neskoršie aj škola, no úplnú náboženskú slobodu a iné privilégiá, ako je pôda a právo na stavbu domov, Slováci v Pazove získali až po roku 1781 rozhodnutím cisára Jozefa II. V roku 1784 žilo tu 1348 evanjelikov Slovákov a 426 pravoslávnych Srbov.

Prívlastok „stará“ dostala osada, keď sa v roku 1791 južnejšie usadili Nemci, ktorých sídlisko bolo nové. Do Starej Pazovy prišli aj pravoslávni Rumuni a kalvínski Maďari, ktorí sa časom asimilovali. Slováci však bojovali za svoju národnosť a vierovyznanie a v časoch, keď vrchnosť utláčala evanjelikov, často odchádzali do iných osád.

Stará Pazova ponúka rad kultúrnych podujatí, na ktorých sa prezentuje tradičná slovenská kultúra ako aj súčasné umelecké prejavy tunajších Slovákov. Sú celomenšinového alebo regionálneho či miestneho rázu a lákajú sem domácich, ale aj cezpoľných záujemcov a divákov.

Organizuje sa tu prehliadka detskej divadelnej tvorivosti 3xĎ, ktorá vznikla roku 1993 so zámerom podporovať činnosť slovenských detských divadelných súborov v Srbsku, ale aj podnecovať rozvoj a prezentáciu divadelnej tvorby pre deti. Zo začiatku sa festival organizoval v júni, v ostatných rokoch v novembri. Festival sa nekonal iba v roku 1999. Na festivale sú tri kategórie: 1. bábkové divadlo, 2. deti pre deti a 3. dospelí pre deti. Pre najúspešnejšie detí ako aj pre dospelých sú pripravené mnohé ocenenia.

Regionálnym podujatím je Rozospievaný Sriem, na ktorom vystupujú speváci-ochotníci zo všetkých slovenských sriemskych osád a prezentujú tak slovenské ľudové piesne z týchto prostredí. Koná sa každoročne v októbri.

Lokálneho rázu je podujatie Memoriál Juraja Ondríka, ktoré si Pazovčania založili na podporu divadelnej tvorivosti. Zároveň jeho cieľom je zachovať pamiatku na divadelného barda Juraja Ondríka, ktorý sa etabloval nielen ako herec a režisér, ale aj ako autor divadelných hier so súčasnou tematikou.

Každoročne koncom roka svoj program Melódie roka usporadúva aj slovenská redakcia Rádia Stará Pazova. Vystupujú tu speváci a hudobníci zo Starej Pazovy, ktorým poslucháči rozhlasu počas roka udelili najviac hlasov.

Kultúrne podujatia so slovenskou tematikou dotvárajú celkovú bohatú kultúrnu mozaiku Pazovy. Stará Pazova vás priláka aj svojimi turistickými atrakciami. Mestu vždy záležalo na vlastnom prostredí a tak vystavalo kúpeľné mestečko Starý Slankamen a riečne kúpaliská pri Dunaji na východných svahoch Fruškej hory. Komplex sihotí, tzv. Belegišské ady, je dnes štátom chránené územie.

Okrem mohutnej rieky Dunaj, ktorá rybárom ponúka odpočinok aj zábavu, existuje tu aj prírodná vodná nádrž Gajićova bara. Zachovali sa aj prírodné pamiatky – biely topoľ je starší ako osada sama a je pod ochranou štátu a dva košaté biele topole na Saskom drume symbolizujú už dve storočia prirodzenú srbsko-slovenskú vzájomnosť. V osade Golubinci sa rekonštruuje zámok Schlos, zatiaľ čo vo všetkých osadách sa skočila alebo sa práve ukončuje rekonštrukcia kostolov zo 17. a 18. storočia.

V Starej Pazove a v jej okolí je veľa reštauračných zariadení, ktoré ponúkajú výborné jedlá, nápoje a oddych. V Surduku, Belegiši a Golubinciach existujú tzv. spomienkové domy pripomínajúce múzeá a v Starej Pazove sa rozvíja aj vidiecka turistika. V Klube VHV Slovenského národného domu pripravuje etnografická skupina žien výborné špeciality slovenskej sriemskej kuchyne.

V centre Starej Pazovy sa nachádza najstarší kostol Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi (SEAVC). Je to historické miesto, lebo v ňom sa rozhodlo o založení slovenského evanjelického dištriktu, teda o osamostatnení Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi. V ňom bol inštalovaný prvý biskup SEAVC, staropazovský rodák Adam Vereš. V kostole sú štyri pamätné tabule, zachytávajúce najdôležitejšie udalosti v dejinách.