Folklorfest.sk : podujatia na voľný čas
Tipy na víkend

Ľubovniansky jarmok 2018 - 27. ročník

Ľubovniansky jarmok 2018 - 27. ročník
Termín: 27.09.2018 - 30.09.2018
Téma: JARMOKY , TRHY a HODY
Miesto konania: Stará Ľubovňa (SR - Prešovský kraj)
Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web: www.staralubovna.sk
www.youtube.com/watch?v=N2Bbc1pIbIA
www.youtube.com/watch?v=b4Nal-FZ9NU

Popis

Ľubovniansky jarmok 2018 - 27. ročník

Štvrtkový program (27.9.) odštartuje už tradičným banánovým behom, nasledovať bude predstavenie divadla Portál s rozprávkou Zbojnícka kráľovná, naši najmenší z MŠ na Tatranskej ulici a chýbať nebudú ani Ľubovnianske strašidlá.

Piatkový program (28.9.) začne o 13:00 hod. programom ZUŠ Jána Melkoviča a žonglérskou šou šaška Kraka. Oficiálne otvorenie jarmoku primátorom mesta bude o 15:00 hod. s hudobným hosťom Adrienou Bartošovou a návštevníci si budú mať možnosť pozrieť divadelnú scénku o dejinách Starej Ľubovne z pera známeho autora Petra Karpinského pod názvom SIT TIBI LUCERNA PELLIS – NECH TI JE ZAPÁLENÁ POCHODEŇ. ,,Program jarmoku sme sa snažili pripraviť tak, aby si počas niekoľko dní prišli na svoje všetky vekové kategórie,“ prezradil primátor mesta Ľuboš Tomko. Piatkovými ,,ťahúňmi“ by mala byť kapela Smola a Hrušky, speváčka Kristína, Alan Mikušek a Duchoňovci.

V sobotu na pravé poludnie (29.9.) sa na pódiu pred okresným úradom ako prvé predstaví folklórny súbor z Sądeczoky partnerského mesta Nowy Sącz. Potom už dostanú priestor folklórne súbory, skupiny a sólisti z regiónu Stará Ľubovňa a ich hostia. Večer sľubujú organizátori zábavu o ktorú sa má postarať, už stálica slovenskej hudobno-zábavnej scény, Drišľak. Okrem tohto zoskupenia sa na jarmoku predstavia kapely Nocadeň a Paranoid. Samozrejmosťou sobotňajšieho večerného programu je žrebovanie jarmočnej tomboly.
V nedeľu (30.9.) sa už tradične program jarmoku presunie pod hradný kopec. V skanzene sa od 10:30 hod. budú konať Hubertovské hradné slávnosti, ktoré začnú sv. omšou. Návštevníci sa aj tento rok môžu tešiť na prezentáciu poľovníckych združení, pasovanie lovca, výstavu poľovníckych trofejí, lukostreľbu, ľudové súbory a množstvo iných aktivít.

Mesto Stará Ľubovňa

Centrálnu os severného Spiša vytvára rieka Poprad, prameniaca pri Popradskom plese. Kľukatí sa k Dunajcu, aby sa spolu s ním prostredníctvom Visly dostala k Baltickému moru. Je to jediná rieka, ktorá si svojim korytom prehrýzla cestu Slovenskom k severu.
Výhodnú polohu územia si všimol už človek v staršej dobe kamennej, i keď prvé stopy života pochádzajú z oveľa skorších dôb. Sú to skamenelé schránky ulitníkov nájdené pri hrade Ľubovňa, ale aj v lokalite ďalších troch obcí.

Avšak za najstaršiu stopu o osídlení mesta Stará Ľubovňa človekom sa považuje nález sivého radiolaritu, predbežne datovaný do stredného úseku staršej doby kamennej - paleolitu. Najstaršia listinná zmienka o Starej Ľubovni je z r. 1292. Nesporné však je, že existovala už skôr. Po postavení hradu Ľubovňa sa obec zmenila na podhradie a tým sa zväčšil jej význam.

Pre rozvoj mesta bol významný rok 1364, kedy Kráľ Ľudovít I. udelil Starej Ľubovni dve privilégiá. Prvou listinou ju povýšil na kráľovské mesto s právami aké používalo mesto Košice a Budín. Druhou listinou z 13.októbra 1364 dal mestu široké výsady pri vydržiavaní výročných trhov. Ďalší vývoj podstatne ovplyvnilo zálohovanie územia poľskému kráľovi v r. 1412 - 1772.

Mesto sa stalo známym hospodárskym a kultúrnym centrom. Po skončení zálohu mesto stratilo výnimočné postavenie, opustili ho úradníci a šľachta. Stará Ľubovňa sa stala centrom len širšieho okolia.

Po skončení poľského zálohu v r. 1772 hrad chátral. V roku 1412 si uhorský kráľ Žigmund Luxemburský požičal od poľského kráľa Vladislava II. Jagelónskeho 37 000 kôp českých strieborných grošov, za čo mu dal do zálohy 13 spišských miest zo saskej provincie, 3 kráľovské mestá Starú Ľubovňu, Podolinec, Hniezdne, hrady Ľubovňa a Podolinsky hrad spolu s obcami patriacimi do hradných panstiev.

Keďže Žigmund peniaze nevrátil a neskôr Poliaci odmietli vrátenie požičanej sumy, ostali mestá a obce v poľskom zálohu 360 rokov, až do roku 1772. Založené mestá a obce ostali súčasťou Uhorska. Poliaci mali len právo vyberať dane a poplatky a spravovať územie. Sídlo správy bolo na hrade Ľubovňa.

Copyright © 2011 – 2018 | Folklorfest.sk | Vlastník práv doc. Ján Styk - Institut | Všetky práva vyhradené
Údaje o prevádzkovateľovi | Obchodné podmienky | Manuál a pokyny