Folklorfest.sk : podujatia na voľný čas
Tipy na víkend

NOVÉ - - - Maximilián Hell 2020 - 300. výročie narodenia slovenského matematika a astronóma svetového významu

NOVÉ - - - Maximilián Hell 2020 - 300. výročie narodenia slovenského matematika a astronóma svetového významu
Termín: 01.01.2020 - 31.12.2020
Téma: KULTÚRA
Miesto konania: Slovensko (SR - Bratislavský kraj)
Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web: sk.wikipedia.org/wiki/Maximili%C3%A1n_Hell
www.kniznicatrnava.sk

Popis

Maximilián Hell 2020 - 300. výročie narodenia slovenského matematika a astronóma svetového významu

15. 5. 1720 Štiavnické Bane – 14. 4. 1792 Viedeň, Rakúsko

UNESCO v roku 1970 zaradilo 250. výročie jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností. Na počesť M. Hella je po ňom pomenovaný aj kráter na Mesiaci s priemerom 33,3 km a od 31. júla 2000 tiež planétka (3727) MAXHELL.

Bol synom Mateja Kornela Hella, strojmajstra a konštruktéra, staviteľa štiavnických tajchov, a bratom Jozefa Karola Hella, ktorý sa preslávil vynálezom stroja na čerpanie podzemnej vody. Základné školské vzdelanie získal v Štiavnických Baniach, stredoškolské na Gymnáziu v Banskej Bystrici. Záujem o štúdium matematiky a astronómie v ňom podnecoval profesor Samuel Mikovíni.

Po vychodení strednej školy v rodisku a v Banskej Bystrici vstúpil do kolégia v Trenčíne a odtiaľ sa vydal do Viedne na štúdium histórie, teológie a filozofie. Tam sa však venoval predovšetkým matematike a astronómii. Po získaní doktorátu filozofie (1751) viedla jeho cesta do Trnavy, kde ho poverili zriadiť prvú hvezdáreň. Zaslúžil sa aj o vybudovanie hvezdárne v Kluži (v Rumunsku), ktorej chýr sa dostal až do Viedne.

Už ako tridsať päťročný stal sa riaditeľom novozaloženého cisárskeho observatória a súčasne profesorom mechaniky na viedenskej univerzite. A tak sa začala vedecká kariéra nášho astronóma. lete roku 1761 pozoroval zriedkavý úkaz prechodu Venuše slnečným diskom a svoje cenné poznatky publikoval roku 1765. Keď o osem rokov takmer na deň presne došlo k tomu istému úkazu, na pozvanie dánskeho kráľa Kristiána VII. sledoval Hell Venušu na ostrove Vardö za polárnym kruhom. Bolo to veľké vyznamenanie a pocta Maximiliánovi Hellovi. Výsledkami astronomických pozorovaní na ostrove Vardö zaradil sa medzi svetových astronómov.

Vyrátal totiž na vtedajšiu dobu mimoriadne presnú paralaxu Slnka a na jej základe sa mohla vyrátať vzdialenosť Zem – Slnko. Na základe svojich pozorovaní ako prvý určil mimoriadne presne, vzhľadom na presnosť vtedajších vedeckých prístrojov, paralaxu Slnka na 8,82 oblúkovej sekundy. Súčasná najpresnejšia hodnota je 8,7915 oblúkovej sekundy.

Viacerí učenci chceli Hellov triumf spochybniť, ale nakoniec sa dokázalo, že Hellove výpočty sú správne.

Priekopnícke sú aj výskumy M. R. Hella v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa. Maximilián Hell skúmal aj morský odliv a kvadratúru kruhu.

Zvláštnu zmienku si zaslúži jeho 26 vedeckých štúdií aj 37 astronomických ročeniek Ephemerides Astronomicae ad meridianum Vindobonensem, ktoré začal vydávať v roku 1757 a vydával ich až do svojej smrti. Pikantériou je napríklad fakt, že v nich uverejnil aj mapy Mesiaca!!! Astronómovia ešte aj v 20. storočí z nich získavali cenné informácie!!!

Roku 1790 ho vyznamenali radom anglickej vlády, bol členom akadémie vied v Paríži, Kodani, Bologni, Göttingene, Dortheime a v Kráľovskej spoločnosti v Londýne.

V súčasnosti nesie meno tohto nášho významneho rodáka aj Krajská hvezdáreň a planetárium v Žiari nad Hronom.

Na cintoríne v Maria Enzersdorfe pri Viedni síce už jeho hrob nenájdeme, no na jednej z kaplniek je umiestnená mramorová doska s nápisom: "Tu odpočíva astronóm známy po celej Európe, ktorý vynikol svojím objaviteľským duchom a príkladným životom".

Copyright © 2011 – 2020 | Folklorfest.sk | Vlastník práv doc. Ján Styk - Institut | Všetky práva vyhradené
Údaje o prevádzkovateľovi | Obchodné podmienky | Manuál a pokyny