Turnianska vínna cesta

Termín:	30.03.2016 - 20.12.2016
Téma:	VINOBRANIE a VÍNO
Miesto konania:	Jablonov nad Turňou a okolitý región (SR - Košický kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.slovensky-kras.eu/info/zaujimavosti/turnianska-vinna-cesta/ tvcesta.webnode.sk/images/200000115-178a618844-public/l+3.JPG

Popis

Turnianska vínna cesta

Ochutnávky regionálnych vín je možné na rozdiel od iných vinohradníckych oblastí na Slovensku absolvovať celoročne !!!
Ochutnávky si môžete objednať pre 10 - 40 členné skupiny prostredníctvom CA Regiontour www.regiontour.sk, alebo priamo u majiteľov pivníc.

A prečo sa nazýva táto vínna cesta Turnianska??? Dočítate sa v ďalšom texte.

Majitelia pivníc srdečne pozývajú ctených hostí na ochutnávku vína do svojej vínnej pivnice.

Ochutnáte tu kvalitné vína vyrábané v našom regióne tradičnými postupmi a metódami. Váš gastronomický zážitok umocnia výborné tradičné jedlá, ktoré môžete spolu s vínom ochutnať.

Občianske združenie Krasturist 30.01.2009 ako svoj hlavný produkt založilo Turniansku vínnu cestu na trase

Silická Jablonica
Hrušov
Jablonov n/Turňou
Hrhov
Dvorníky-Včeláre
Turňa n/Bodvou
Moldava n/Bodvou

Využíva danosti málo známej avšak v minulosti významnej vinohradníckej oblasti, vína ako aj miestnu gastronómiu na vytvorenie cielených produktov pre našich návštevníkov. Umožníme spoznať históriu i súčasnosť Gemersko-Turnianskej oblasti, tradície a zvyky, pestovanie viniča a jeho spracovanie.

Turnianska vínna cesta zahŕňa malopestovateľov viniča, malovýrobcov vína, poskytovateľov stravovacích a ubytovacích služieb, remeselníkov a združenia podieľajúce sa na rozvoji turizmu a cestovného ruchu v Slovenskom krase.

História pestovania viniča na Gemersko-Turnianskom Krase

Najväčšie a najtypickejšie krasové územie v strednej Európe, akým je Slovenský kras spolu s Aggtelekským krasom je známe sústavou náhorných planín oddelených hlbokými údoliami, bohatstvom podzemných a povrchových krasových javov.

V Slovenskom Krase od Turnianského hradu po Silickú Jablonicu sa nachádza úzka dolina Turnianského potoka uzatvorená Dolným vrchom a Horným vrchom. Strmé južné stráne Horného vrchu od takmer holých vápenných brál po mierne svahy s ílovitou kamenistou pôdou už aspoň tisíc rokov sú domovom hlavne na pestovanie viniča, ale aj ovocia rôzneho druhu.

Už v 13. storočí /odkedy sú prvé písomné záznamy/ tunajšie usadlosti boli významné a rozvinuté, ba dokonca bolo tu aj letné kráľovské sídlo /Hrhov – Palota/. Tak ako v dávnej minulosti chutilo tunajšie víno kráľom, tak aj v nedávnej minulosti tento božský mok chutil významným osobám politického a hospodárskeho života, veď nejeden z nich z Budapešti či z Viedne vlastnil vinice v tomto regióne.

Terroir tunajšieho územia /podnebie, pôda, krajina/ predurčujú, že tunajšie vína sú jedinečné, neopakovateľné a nenapodobiteľné. Okolie pohoria zabezpečia teplé, chránené klimatické podmienky a zadržiavajú zrážky. Pôdy na vápencových podložiach sú optimálne vlhké a zároveň priepustné, čo spôsobuje zvýšenú kyslosť hrozna aj v dokonalom zrelom stave, čo sa prejaví aj v hotovom moku. Priemerné júlové teploty presahujú 20°C, kým januárové priemerné teploty sú okolo – 5°C. Prospešnejšie pre kvalitu vína sú veľké teplotné rozdiely nad ránom a cez deň.

Za vyslovene vysokohodnotné sa považujú pôdy tvorené zvetranou bridlicou a ílovité pôdy s prímesou úlomkov vápencových skál. Na vzniku a tvorbe pôd sa najusilovnejšie podieľajú mikroorganizmy, ktoré s makrofaunou zabezpečia živú pôdu, ktorá je schopná dať viniču všetky potrebné živiny na rast a dozrievanie hrozna.

Mikroklíma /teplota, slnečné žiarenie a vlhkosť prosterdia/ so správnym spôsobom pestovania dávajú tunajším vínam jedinečný chrakter, preto v minulosti tunajšie vína vždy konkurovali tokajským vínam v miestach ich hlavného odbytu /kúpelné, panske a administratívne sídla/.

Kým v dávnej minulosti v tomto vinárskom raji sa dorábali len biele vína v posledných desaťročiach sa udomácmili aj modré odrody, z ktorých správnou technológiou vyrobené červené vína sú ako z iného sveta. Intenzita farby, extraktnosť, tanín a kyseliny sa v nich nachádzaju v takej koncentrácii, ako v žiadnej inej oblasti. Pritom tieto vína majú tendenciu dlhoročného dozrievania.

Najrozšírenejšie pestované biele sorty viniča sú rizlingy /vlašský a rýnský/ , Rulandské /biele a sivé/ veltlínske /zelené, červené a červené skoré/ muškáty /hlavne Moravský/ a Müller Thurgau.

Z červených sa najčastejšie stretneme s vínami z Frankovky modrej, André, Cabernet Sauvignon, Svätovavrinecké. Pozornosť si zaslúži aj Zweigelt, Turan a Dornfelder.

Dôležité je uvedomiť si, že vína, u nás produkované nie sú produktom súhry hrozna a chémie, ale súhrou terroiru tunajšej lokality a poctivého vinohradníka – vinára.