Termín: | 03.03.2019 |
Téma: | ĽUDOVÉ ZVYKY a TRADÍCIE |
Miesto konania: | Nižná (SR - Žilinský kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky |
Web: | www.nizna.sk |
Ľudové divadlo ako bolo na Ostatky
"Ostatky" je názov pre Fašiangy" na slovensko-poľskom pomedzí.
Viac informácií je hore na plagáte.
Fašiangy (mjasopust) je obdobie od Troch kráľov až do polnoci pred škaredou – Popolcovou stredou. Potom nasleduje 40 dňový pôst (zavedený až koncom 4. storočia kresťanskou cirkvou) až do Veľkého piatku. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou.
Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín mjasopust (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V Česku sa toto slovo zachovalo ako masopust, na Slovensku sme však neskôr prebrali nemecký názov fašiangy (fašangy).
Korene fašiangových zvykoslovných útvarov siahajú až do dávnej minulosti slovanských pohanských predkov. Fašiangové obchôdzky a zábavy vrcholili na spoločnej veselici v krčme, kde sa z naturálií zozbieraných po celej dedine vystrojila hostina spojená s bujarou tancovačkou. V mestách je tradícia fašiangov spojená s plesmi a bálmi.
Výraz fašiang pochádza z nemeckého slova vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Toto slovo symbolizovalo nastávajúci 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa v minulosti bral veľmi vážne.
Práve preto mali byť posledné fašiangové dni, nazývané "Ostatky", dňami bujarej zábavy.
Z veľkomoravského obdobia je z nášho územia známy názov "mjasopust".