Kde nachádzate chvíle stíšenia? Doma?
Traja chlapci a pes – je to síce odreagovanie, ale je to humbug. S Anetou Langerovou som nedávno otváral kaviareň Potmě, strávil som dvadsať minút v klimatizovanej miestnosti, kde bola takmer úplná tma. Tam som si uvedomil, aké je to nádherné chvíľu nepočúvať hudbu, ktorú nechcete počúvať a nedívať sa na veci, ktoré vás nezaujímajú. Pre nevidiacich je však táto situácia na celý život, je preto veľmi dôležité im pomáhať.
Akým ste otcom?
Prvých dvoch chlapcov sme mali po sebe v čase, keď som bol veľmi pracovne vyťažený aj cestovaním do Brna na nakrúcanie Četnických humoresiek. Ani ja, ani manželka sme si neuvedomovali, že je toho už veľa. Žena bola navyknutá, že sa o všetko stará, ale bolo to na ňu už priveľa, čo bolo spúšťačom jej depresií. Tretí chlapec sa nám narodil po desaťročí. Už som ubral trochu z tempa, chcel som pomôcť žene, toto otcovstvo si už vychutnávam, čím sa dvom starším synom ospravedlňujem.
Myslíte, že sa tento rozdiel môže neskôr odraziť na vzťahoch k vašim synom?
Dúfam, že najpodstatnejšie je, akým človekom otec je, ako sa v istých situáciách zachová.
http://kultura.sme.sk/c/5962429/ivan-trojan-akoby-sme-skusali-co-este-vydrzime.html#ixzz1Xkk4wK00
Poďakovanie
Ďakujeme pánovi Honzovi Silvarovi za poskytnutie niekoľkých fotografií z jeho tvorby, ktoré sú zakomponované na tejto web stránke.