Vinobranie v Pezinku

Termín:	16.09.2011 - 18.09.2011
Téma:	VINOBRANIE a VÍNO
Miesto konania:	Pezinok (SR - Bratislavský kraj) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.citylife.sk/ina-akcia/vinobranie-pezinok-2011 www.vino.sk/vinarske-aktuality/vinobranie-pezinok-2011.html

Popis

Hoci základná myšlienka Vinobrania – oslava vína ako kráľovského nápoja a vzdanie holdu ľuďom, ktorí sa podieľajú na jeho výrobe, je dominantná na všetkých pezinských oberačkových slávnostiach, organizátori sa snažia každý rok program tohto podujatia obohatiť o niečo nové.

VINOBRANIE V PEZINKU 2011
Tradičné oberačkové slávnosti. Pestrá ponuka gastronomických špecialít s bohatým kultúrnym programom.

Sprievodné podujatia: Medzinárodná súťaž vo varení fazuľovej polievky "Fyzulnačka" (do roku 2008) a Celoslovenský zjazd karavanistov.

História podujatia
Prvé správy o pezinských slávnostiach oberačiek pochádzajú z 13. stor. Počas hospodárskej recesie na prelome 19. a 20. stor. sa začiatky oberačiek slávili iba vo viechach. V roku 1934 mestská rada rozhodla o obnovení pezinských vinobraní.

Tesne pred 2. svetovou vojnou sa táto tradícia prerušila a až v roku 1958 sa začali organizovať nové malokarpatské vinobrania. Do roku 2004 sa v ich zabezpečovaní striedali Pezinok s Modrou. Od uvedeného roku sa usporadúvajú v Pezinku aj v Modre.

Vinič v živote našich predkov
Hrozno je ovocím slnka a radosti. Ako pokrm všedného dňa sa konzumovalo veľmi zriedkavo, pretože bolo príliš vzácnou surovinou.V kuchynskej úprave sa používalo ako náplň do osúchov, závinov a buchiet.

Vinič a víno zohrali v živote a kultúre ľudstva úlohu porovnateľnú iba s dorábaním každodenného chleba. Chlieb a víno sa stali symbolom dostatku, istoty a rodinnej pohody. Víno zohrávalo dôležitú úlohu v stravovaní, liečení, zvykosloví a v spoločenskom živote ľudí. Víno sa v jedálnom lístku všedného dňa objavovalo ako prídavok do čaju. Západoslovenské „zhrívané“ víno sa korenilo škoricou, klinčekmi a prisládzalo medom. Sladký mušt sa na dlhšiu dobu uchovával prevarením alebo pomocou silnejšieho sírenia sudov. Skysnuté víno sa používalo namiesto octu. Víno bolo dôležitým zdrojom kalórií pri náročnejších pracovných výkonoch vo viniciach, na poliach, a v gazdovstve vôbec. Osobitnú úlohu zohrávalo pri slávnostných rodinných príležitostiach. Najviac vína sa vypilo na svadbách. Víno vo vinárskych krajoch sa podávalo aj pri takých príležitostiach, pri ktorých bola inde typickým nápojom pálenka.

Víno sa navyše spája s predstavou zemea slnka, pretavených činorodou prácou človeka. Neprestajný kolobeh tvrdej práce vo vinici, dômyselné postupy pri spracovaní plodov a vychutnávanie pohára zlatého moku pútali oddávna pozornosť pestovateľov i umelcov, v dielach ktorých sa uchovali rozmanité podoby tohto zvláštneho odvetvia ľudského snaženia.

Víno nebolo iba nápojom, ale ako prastarý liečebný prostriedok našlo v ľudovej medicíne rozličné uplatnenie. Vo vínorodých krajoch sa na liečbu používali aj vedľajšie produkty. Červeným vínom sa natierali reumatické údy, kríže, varené slúžilo ako prostriedok na potenie. Deťom sa pri vyrážaní zúbkov natierali vínom ďasná. Obklady z čerstvých treštorín znižovali horúčku. Svätojánske víno sa používalo ako preventívny i univerzálny liečebný prostriedok známy na západnom Slovensku. Medzigeneračné odovzdávanie skúseností, postupov a návykov ustaľovalo tradíciu a formovalo jednotlivé prvky vinohradníckej kultúry, ktorá v celkovej štruktúre kultúry nášho ľudu zaujíma osobitné miesto.