Dvor z kukurice 2026 Jánošík - 4. ročník

Termín:	03.10.2026
Téma:	ĽUDOVÉ ZVYKY a TRADÍCIE \| PODUJATIA NAŠICH KRAJANOV
Miesto konania:	Jánošík, Vojvodina, Srbsko, (Zahraničie - Európa/Svet) Ubytovanie · Počasie · Cestovné poriadky
Web:	www.uszz.sk/do-obce-janosik-v-srbsku-pozyvaju-na-originalne-podujatie-dvor-z-kukurice/

Popis

Dvor z kukurice 2026 Jánošík - 4. ročník

Dátum: 3.10.2026

Ďalší ročník podujatia Dvor z kukurice 2026 je už za rohom.

Dvor z kukurice je nové gastro-kultúrne podujatie v Jánošíku založené v roku 2023 pri príležitosti ústredných osláv 200. výročia príchodu Slovákov do dediny. Ide o podujatie, ktoré zoskupuje všetky aktívne pôsobiace organizácie v Jánošíku (SKUS Jánošík, Spolok žien, Združenie rybárov Babuška, Združenie poľovníkov, Miestny odbor Matice slovenskej v Jánošíku), ale aj jednotlivcov (remeselníkov a poľnohospodárov z dediny), ktorí sú zruční a ochotní svoje vedomosti v oblasti tradičného spracovania kukurice odovzdať mladším generáciám. Podujatie tiež predstavuje aj miestnych ľudovo-umeleckých výrobcov a z Padiny prichádzajú ženy s vlastnou tvorivou dielňou a bábikami zo šúpolia pani Evy Mikulášovej, ako aj hostia z Hajdušice, ktorí pre deti pripravujú detské ľudové hry s kukuricou, zrnom, šúľkami a šúpolím.

Podujatie sa koná prvú sobotu v októbri v krásnom dvore miestnej reštaurácie TNT. Jeho cieľom je zachovávať a prezentovať staré remeslá a práce súvisiace so spracovaním kukurice, tradičné špeciality z kukurice a kukuričnej múky a iné prejavy ľudovej kultúry, ako napr. detské ľudové hry, piesne a pod. Sekundárnym cieľom je do prezentačných činností zapájať verejnosť, najmä deti, ktoré si môžu vyskúšať staré remeslá, prácu v kuchyni a pod. a týmto interaktívnym spôsobom podporovať vzťah k tradíciám a komunikáciu v slovenskom jazyku. V neposlednom rade, projektom podporujeme najstarších občanov Jánošíka, nositeľov tradícií, ktorí svoje zručnosti ukazujú verejnosti. Okrem podnecovania prezentačných aspektov, projekt podporuje budovanie a udržateľnosť družobných kontaktov medzi členmi organizácií pôsobiacich v obci, okolí a tiež aj s družobnými spolkami zo Slovenska.

Dvor z kukurice trvá jeden deň. Ráno sa začína o 9.00h spoločnými gazdovskými raňajkami pre účastníkov a následne zhotovovaním snopov a kôpki z kukuričných býľov. Potom sa na Dvore rozprúdi práca a zábava a všetko trvá až do skorých ranných hodín, keďže večer pokračuje kukuričný bál pri slovenskej ľudovej hudbe. Spolok žien Jánošíčanka pre návštevníkov pripravuje jedlá ako sú šúšťovníka, proja, sladká pečená kaša, gerheňa a iné sladké na slané pochúťky z kukurice a kukuričnej múky. Na ústrednom stánku starší občania Jánošíka ukazujú ako sa ručne mrví kukurica, ako sa melie ručne na tzv. koze alebo mrvački, ako sa z nej na mažiari drví kaša, na sečki sekajú býle a pod. Do práce sa môžu zapájať deti alebo aj dospelí.

Veľký záujem vzbudzuje improvizovaná krčma, kde sa páli tradičná chlebouka – pálenka z kukurice. Chlebouka sa kedysi pripravovala hlavne vtedy, keď ovocia bolo málo. Chuťovo patrila medzi menej obľúbené, no vraj od nej sa dobre trávilo, takže si ju ľudia obyčajne dávali za jeden pohárik pred jedlom. Kedysi to bola pálenka chudobných, no dnes je pre nás veľmi vzácna, lebo staré receptúry jej prípravy už len málo kto pozná. Kvôli tomuto už takmer zabudnutému vojvodinskému destilátu chodia na Dvor z kukurice aj návštevníci z veľkých miest, ako sú Belehrad, Pančevo, či Vršac.

Na svoje si tu prídu najmä rodičia s deťmi. Pokým si dospelí vychutnávajú kvalitné domáce jedlá, príjemnú atmosféru a rozhovory s priateľmi, ich ratolesti si môžu vyskúšať staré práce, detské hry, povoziť sa na šúpolí, stavať studne so šúľkov.

Organizovanie takýchto a podobných podujatí je pre komunitu veľmi dôležité. Starší občania ako nositelia tradícií sa cítia užitoční tým, že svoje vedomosti a zručnosti odovzdávajú mladším generáciám. Vďační sú, že sa na nich nezabúda. Deti zasa majú jedinečnú príležitosť vyskúšať si staré práce, hry a majú kontakt s prírodou a zvieratami (možno práve preto podujatie oslovuje školy z veľkých miest, ktoré si robia výlet do dediny). Gazdinky a gazdovia oživujú špeciality, ktoré sú už zabudnuté a návštevníci zasa majú celodenný program, vhodnú príležitosť na stretnutie s priateľmi, ochutnávku starých tradičných jedál a posedenie pri slovenskej ľudovej hudbe. Celé podujatie utužuje vzťahy, spoluprácu a zároveň prispieva k spolupatričnosti a posilňuje identitu.